Študentská rada vysokých škôl („ŠRVŠ“) ako najvyšší orgán reprezentácie študentov vyzýva Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR („ministerstvo školstva“) k zvolaniu okrúhleho stola a konštruktívnu diskusiu so zástupcami vysokých škôl pred predložením novely zákona o vysokých školách.
Ministerstvo školstva pripravilo návrh novely zákona o vysokých školách, ktorý významným spôsobom mení fungovanie verejných vysokých škôl. Navrhovaná úprava má viacero nedostatkov, ktoré ju robia nekonzistentnou a mohla by byť zneužitá aj na neadekvátne zasahovanie štátu do autonómie vysokých škôl. Predložený návrh vypracovalo ministerstvo školstva bez konzultácie so zástupcami vysokých škôl, čo vzbudilo prirodzený odpor vo vysokoškolskom prostredí. ŠRVŠ takýto postup považuje za nesprávny a žiada ministerstvo školstva o krok späť, aby sme spoločne pripravili taký návrh, ktorý bude smerovať k zvyšovaniu kvality vysokých škôl.
ŠRVŠ verí, že vďaka dialógu s akademickou obcou by bolo možné pripraviť kvalitnejší návrh. ŠRVŠ v súčasnosti pracuje na viacerých alternatívnych riešeniach vo vzťahu ku kompetenciám jednotlivých orgánov a ich vzájomných vzťahov. Súčasný systém má svoje slabiny a tie by sme sa mali pokúsiť opraviť, ale nie nedomysleným riešením.
Taktiež považujeme za veľmi nevhodné, že je na celé vysokoškolské prostredie vytváraný tlak akceptovať novelu výmenou za prostriedky z fondu obnovy. Vysoké školstvo je dlhodobo podfinancované, bojuje s odchodom mladých ľudí do zahraničia a preto by malo byť snahou ministerstva školstva nielen využiť financie z fondu obnovy, ale tiež hľadať ďalšie dlhodobé prostriedky, ktoré môžu byť využité pre vysoké školy.
Zároveň vyzývame vysoké školy, aby aj napriek kategorickému nesúhlasu s novelou ponúkli ministerstvu školstva vlastné návrhy zmien, ktoré sa budú usilovať o zvýšenie kvality vzdelávania. Vysoké školstvo na Slovensku má svoje chyby, netreba sa tváriť, že všetko funguje absolútne dokonale. Využime však spoločne ako študenti, zamestnanci, dekani, rektori a ďalší, ktorým záleží na zvyšovaní kvality, túto možnosť vylepšiť vysokoškolský systém. Pozrime sa do vlastných radov, identifikujme problémy a spoločne diskutujme, ako zlepšiť a zatraktívniť vysoké školstvo na Slovensku – bola by škoda nevyužiť súčasný priestor na reformu. Apelujeme však na ministerstvo školstva, aby zmena zákona o vysokých školách bola výsledkom odborných diskusií a smerovala k zvyšovaniu kvality vysokých škôl.
Valné zhromaždenie ŠRVŠ ako najvyšší orgán ŠRVŠ prijalo, v súvislosti s pripravovanými zmenami v zákone o vysokých školách nasledovné uznesenia.
Valné zhromaždenie ŠRVŠ:
oceňuje snahu ministerstva školstva pristúpiť k reforme vysokoškolského zákona.
vníma negatívne, že do prípravy novely vysokoškolského zákona neboli pozvaní študenti a zástupcovia vysokoškolských reprezentácii. Vyzývame ministerstvo školstva k organizácii širokej odbornej diskusie k pripravovaným zmenám.
oceňuje navrhované zavedenie funkčných miest profesorov a docentov.
je znepokojené s navrhovanou úpravou postavenia a skladby správnej rady, ktorá otvára možnosť politizácie akademickej pôdy. Navrhuje, aby členmi správnej rady mohli byť len politicky neaktívne osoby, ktorých výber, ako aj odvolanie by malo byť upravené tak, aby nemohlo prichádzať k svojvoľnej výmene členov a prichádzalo k výberu len členov, ktorých odbornosť prispeje k skvalitneniu vysokej školy.
považuje navrhovanú vedecko-pedagogickú radu fakulty za nedomyslenú úpravu, ktorá nedáva dostatočný priestor študentom ako aj zamestnancom podieľať sa na spravovaní fakulty.
podporuje návrh Predsedníctva ŠRVŠ na zriadenie študentského samosprávneho orgánu na úrovni fakúlt, ktorý by zastupoval záujmy študentov a bol by vhodne zapojený do spravovania fakulty.
odmieta zmenu financovania reprezentácii, navrhovaná úprava by bola pre fungovanie Študentskej rady vysokých škôl likvidačná. (poznámka: Tento novelizačný bod v najnovšom návrhu novely nie je)
považuje za dôležité, aby pri obsadzovaní vedúcich pozícii (rektora, dekana) bol dôraz na výberovom konaní a verejnej súťaži, ktoré spoločne organizujú relevantné orgány akademickej samosprávy (správna rada, rektor, akademický senát alebo akademický orgán fakulty).
Študentská rada vysokých škôl minulý týždeň listom vyzvala predsedu vlády Igora Matoviča, aby sa vzdal svojho magisterského titulu tak, ako opakovane sľúbil.
Igor Matovič pri zverejnení kauzy diplomovej práce 20.9.2020 v relácii TA3 V politike vyhlásil: „Nemám najmenší problém sa titulu vzdať […] hneď to spravím, keď to tam v zákone bude, nemám s tým najmenší problém“. Parlament následne prijal koncom roka 2020 novelu zákona o vysokých školách, ktorou sa umožnilo, aby sa absolvent mohol vzdať nadobudnutého titulu. Nakoľko je táto právna úprava účinná od 1.1.2021, ŠRVŠ požiadala Igora Matoviča aby dodržal svoje slovo a titulu sa podľa § 108h zákona o vysokých školách vzdal.
ŠRVŠ chápe náročnosti aktuálnej situácie, ako aj pracovnú zaneprázdnenosť predsedu vlády. Na druhej strane však stojí frustrácia spoločnosti a dlhoročný boj s nečestnými praktikami na akademickej pôde. Igor Matovič má preto možnosť ísť príkladom a ukázať, že si stojí za slovom a titulu sa vzdá, keďže ho nezískal na základe vlastnej práce.
ŠRVŠ rovnako vyzýva, a bude ďalej oslovovať aj ďalšie verejne činné osoby, aby sa z úcty k vysokoškolskému vzdelávaniu a poctivým študentom vzdali svojich titulov. K vyvodeniu politickej zodpovednosti v súvislosti so záverečnými prácami zatiaľ na Slovensku pri žiadnej z káuz neprišlo, preto žiadame aspoň vyvodenie osobnej akademickej zodpovednosti formou vzdania sa titulu.
ŠRVŠ doručila Igorovi Matovičovi okrem listu, v ktorom ho vyzýva na vzdanie sa titulu aj predpripravené tlačivo, ktoré postačuje podpísať, osvedčiť podpis a poslať rektorovi Univerzity Komenského v Bratislave.
Študentská rada vysokých škôl víta prijatie novely zákona o vysokých školách, ktorou sa upravuje proces odnímania a vzdania sa akademických a vedecko-pedagogických titulov. Po dlhoročných snahách sa podarila prijať novela zákona, aj keď s niektorými nedostatkami. Vysoké školy, nemôžu odobrať titul, ktorý bol udelený pred rokom 2021, ale titulu sa môže vzdať každý.
ŠRVŠ oceňuje ustanovenie novely zákona, ktorým sa umožňuje absolventovi dobrovoľne sa vzdať titulu. Zároveň vyzýva predsedu vlády I. Matoviča, ktorý opakovane tvrdil, že sa „titulu nemá problém vzdať”, aby tak urobil okamžite po nadobudnutí účinnosti novely zákona. Vyzývame aj ostatných členov vlády, poslancov parlamentu a všetkých politikov, ktorým zostal aspoň kúsok svedomia a ktorí vedia, že pri písaní záverečnej práce podvádzali, aby sa dobrovoľne vzdali titulu. Vyšlite signál mladým ľuďom a celej spoločnosti, že aj politici vedia vyvodiť osobnú zodpovednosť a že titul má byť výsledkom poctivej práce, a nie podvodov.
Pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia (10.10.) pripravila Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ) v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR, študentskými spolkami a odbornými organizáciami Študentský týždeň duševného zdravia (12. – 15.10.).
Počas
Študentského týždňa duševného zdravia budeme spolu s odborníkmi približovať
témy súvisiace s duševným zdravím a jeho prepojením na vzdelávanie.
Venovať sa budeme aj súčasnej pandemickej situácii a jej dopadu našu duševnú
pohodu študentov. V neposlednom rade otvoríme problematiku slabých podporných
systémov a ponúkneme myšlienky a nápady ako môžu vysoké školy pomôcť k
duševnej pohode svojich študentov.
Celé podujatie bude naživo vysielané na Facebooku ŠRVŠ a účastníci sa budú môcť zapojiť do diskusie pomocou aplikácie Sli.do. Viac informácií o programe nájdete vo Facebookovej udalosti .
Program
Pondelok (12.10.) o 17:30
Diskusia: Duševná (ne)pohoda mladých a vzdelávanie
Úvod: Dr. Viktor Svetský
(MZ SR – oddelenie nadrezortnej koordinácie, kancelária ministra) Ing. Lukáš
Sekelský PhD. (MZ SR – sekcia reformnej agendy)
Hostia: Doc. PhDr. Denisa
Šoltésová, PhD (Trojlístok n.o.), PhDr. Vladimír Stanislav, PhD., MPH, (OLÚp
Predná Hora), PhDr. Marek Madra PhD. (IPčko)
Utorok
(13.10.) o 17:30
Workshop: Ako zvládať stres?
Organizácia: Slovenská
asociácia študentov a absolventov psychológie (SAŠAP)
Streda
(14.10.) o 17:30
Diskusia: Pandémia a čo môžu robiť vysoké školy pre duševné zdravie
Úvod: Ursa Leban (Európska
študentská únia – ESU)
Hostia: PhDr. Michal Hajdúk
PhD. (Katedra psychológie FIF UK, Psychiatrická klinika LF UK a UNB, Centrum
výskumu psychických porúch) Mgr. Veronika Zibrinylová PhD. (UNIPOC – UPJŠ)
MUDr. Mária Matisová (Psychiatrická klinika LFUK a UNB)
Štvrtok
(15.10.) o 18:00
Workshop: syndróm vyhorenia
Organizácia: Slovak Medical
Students’ Association (SloMSA)
Študentská rada vysokých škôl („ŠRVŠ“) spustila dňa 6.10.2020 výstavu fotografii vysokoškolských internátov na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Touto výstavou ŠRVŠ poukazuje na nedôstojné podmienky, v ktorých žijú študenti.
Slovensko už dlhé roky zápasí s
odchodom mladých ľudí za štúdiom do zahraničia. Vlastne nezápasí. Politickí
predstavitelia naprieč celým politickým spektrom doteraz veľa rozprávali, ale
málo konali a úplne ignorovali fakt, že nám do zahraničia odchádza takmer každý
piaty študent. Do dnešného dňa nepredstavili víziu, ako chcú zvýšiť kvalitu
vzdelávania a zlepšiť podmienky na štúdium.
Mladí ľudia neodchádzajú len za
vyššou kvalitou, ale aj za dôstojnejšími podmienkami a priestorom na
sebarealizáciu. Slovensko im nevie
zabezpečiť slušné ubytovanie a podmienky na štúdium, čím nielen odstrašuje slovenských
maturantov, ale nevie byť atraktívne ani pre zahraničných študentov. Dezolátny
stav slovenských internátov a celkovej vysokoškolskej infraštruktúry, zle
nastavený systém sociálnej podpory študentov a mnohé ďalšie faktory spôsobujú,
že si mladý človek radšej vyberie štúdium a život v zahraničí, najmä v Českej republike.
Z tohto dôvodu ŠRVŠ zmapovala a
vyhotovila fotografie z väčšiny slovenských vysokoškolských internátov, aby
poukázala tak na otrasné podmienky študentov, ako aj na výsledky rekonštrukcie
z poslednej (a jedinej) finančnej dotácie 50 miliónov, ktorú alokovala ešte
vláda P. Pellegriniho. Tieto fotky sú vystavené v rámci výstavy #môjintrák –
ako žijú vysokoškoláci v roku 2020 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave
do 15.10.2020. Majú ukázať politikom, ako aj širokej verejnosti jeden z
dôvodov, prečo mladý človek radšej utečie študovať do zahraničia.
ŠRVŠ súčasne rozbieha rokovania s
kompetentnými orgánmi a politikmi, od ktorých bude požadovať jasnú stratégiu
spolu s adekvátnymi finančnými zdrojmi na zabránenie úteku našej mládeže za
hranice Slovenskej republiky.
V čase pandémie, kedy je potrebná
každá jedna pomocná ruka, sa v dobrovoľníckych činnostiach angažuje veľmi veľa
študentov zo základných, stredných aj vysokých škôl. Aktívni sú najmä mladí
ľudia, ktorí už skúsenosť s podobnou aktivitou majú napr. z organizácii
poskytujúcich neformálne vzdelávanie. Tento typ vzdelávania je organizovaným,
systematickým vzdelávaním určeným pre skupiny populácie, dospelých i deti vo
vybraných typoch, formách ale aj obsahových oblastiach a organizované rôznymi
inštitúciami.
Samotné vzdelávanie môžeme
rozdeliť do troch kategórii – formálne, neformálne a informálne. Formálne
vzdelávanie prebieha v inštitúciách na vzdelávanie a odbornú prípravu, školách
i univerzitách, po jeho ukončení sú absolventom udelené doklady o jeho
absolvovaní – diplom či vysvedčenie. Informálne vzdelávanie je súčasťou bežného
života každého z nás, nie je inštitucionálne ale prebieha napr. v rodine alebo
medzi priateľmi pričom si ho nemusíme vôbec uvedomovať.
A čo je neformálne vzdelávanie?
Prebieha súbežne s hlavným
školským vzdelaním a zvyčajne nie je ukončené vydaním oficiálnych dokladov. Sú
to rôzne aktivity vzdelávacieho, športového či umeleckého charakteru mimo
formálneho procesu vzdelávania, napr. záujmové krúžky, skauting, dobrovoľnícke
aktivity, vzdelávanie v základných umeleckých školách a mnoho iných aktivít.
Mladých ľudí ovplyvňujú formujú a motivujú už počas štúdia. Realizujú ho rôzne
inštitúcie, fyzické i právnické osoby, pričom môže byť akreditované alebo
neakreditované. Žiaci stredných a základných škôl sa najčastejšie stretávajú s
neformálnym vzdelávaním v školských kluboch, na záujmových krúžkoch, centrách
voľného času, prípadne v umeleckých školách.
Neformálne vzdelávanie sa delí
na: ďalšie odborové, rekvalifikačné, kontinuálne či záujmové neformálne
vzdelávanie. Kladie väčší dôraz na výchovu, rozvoj osobnosti a osobný rast.
Zručnosti, ktoré je možno nadobudnúť v neformálnom vzdelávaní je mnoho,
hlavnými oblasťami tohto druhu vzdelávania je finančná gramotnosť, vzťahy,
občianstvo, prosperita, zamestnanosť. Cieľom je aj participácia jedinca na
živote spoločnosti. Neformálne vzdelávanie je jednou z podmienok prijatia na VŠ
v zahraničí.
V rámci projektu „Inovácia
poznatkov k prosperite – budovanie a posilňovanie medzisektorovej participácie
s dôrazom na rozvoj potenciálu mládeže menej rozvinutých regiónov v oblasti
vedy a techniky“ (kód ITMS 314010Q423), ktorý je financovaný́ OP Efektívna
verejná správa z Európskeho sociálneho fondu sme realizovali prieskum na 150
základných a stredných školách, ktorým sme mapovali situáciu neformálneho
vzdelávania na ZŠ a SŠ. Výsledky prieskumu boli miestami veľmi prekvapivé:
Až 92,7% škôl neformálne vzdelávanie poskytuje,
preto by sa oplatilo podporiť tento druh vzdelávania. No 7,3% opýtaných škôl
neposkytuje svojim žiakom neformálne vzdelávanie.
Najčastejšie je poskytované neformálne
vzdelávanie je umeleckého charakteru (spev, výtvarná,…), výučba cudzích jazykov
alebo IT vzdelávanie.
Informácie o záujme zo strany žiakov a rodičov
taktiež potvrdili záujem o neformálne vzdelávanie. Najväčší záujem je o
športové aktivity, umelecké krúžky, výučbu cudzích jazykov alebo IT
vzdelávanie.
Pri porovnaní záujmu o neformálne vzdelávanie
žiakov ZŠ a SŠ sme zistili najväčší rozdiel pri aktivitách umeleckého
charakteru, a to konkrétne pokles záujmu študentov stredných škôl o 13,2%.
91,2% škôl sa zapája do súťaží no až 8,8% sa
nezapája. Najväčšie zastúpenie účasti majú vo všetkých krajoch matematické a
jazykové olympiády a súťaže.
Až 65,3% škôl získalo prestížne ocenenie v
súťažiach. Prekvapujúcim zistením bola nemalá účasť na zahraničných súťažiach
či medzinárodných olympiádach.
Výrazný́ rozdiel podpory neformálneho
vzdelávania je však zo strany zamestnávateľa pre vyučujúcich. Takmer 25,3%
nepodporuje vzdelávanie vyučujúcich. Naopak 74,7% vyučujúcich podporuje
pedagógov v návštevách rôznych workshopov, seminárov, školení nielen na
Slovensku ale aj v zahraničí.
Prieskumom sme zistili že až 98,7% pedagógov si
myslí, že neformálne vzdelávanie prispieva k rozvoju kognitívnych funkcii
študentov, taktiež uvádzajú že u študentov, ktorí sa aktívne zapájajú v
neformálnom vzdelávaní pozorujú najmä zodpovednejší prístup, schopnosť tímovej
spolupráce, lepšie komunikačné schopnosti, väčšiu aktivitu a zapájanie sa do
organizácii školských podujatí.
Podpora mladých ľudí tak zo strany rodiny, štátu, ale aj ďalších organizácií im môže pomôcť zdokonaľovať sa, rozvíjať a prehlbovať vedomosti, podporovať ich záujem o osobný rozvoj a zdokonaľovať schopnosti a zručnosti, v ktorých vynikajú. Neformálne vzdelávanie je jedným z hlavných aspektov budovania a posilňovania záujmu mladej generácie o štúdium prírodných a technických vied, ktoré patria stále medzi odbory so zníženým záujmom o štúdiom a ich absolventi patria medzi vyhľadávaných odborníkov, ktorých je na trhu v Slovenskej republike nedostatok. Tento typ vzdelávania je však potrebné rozvíjať a podporovať aspoň tak ako v zahraničí.
Študentská rada vysokých škôl („ŠRVŠ“) spoločne so Slovenskou akreditačnou agentúrou pre vysoké školstvo zverejnila v júli 2020 výsledky dotazníkového prieskumu o dopade COVID-19 na študentov. Medzi najzávažnejšie zistenia patrili údaje ohľadom socio-ekonomickej situácie študentov. Viac ako 22% študentov uvádza, že prišli o časť príjmov z práce (o prácu prišlo 12% študentov) a 17% študentov uviedlo, že človek, ktorý im prispieva na štúdium a život, mal výpadok príjmov alebo prišiel o prácu. Ako následok toho 23% študentov dokonca uvádza, že budú potrebovať nejakú finančnú pomoc aby mohli pokračovať v štúdiu. Ako je teda zrejmé, kríza mala, a stále má, veľmi negatívny vplyv na študentov vysokých škôl na Slovensku.
Vysokoškolské vzdelanie by nemalo byť mladým ľuďom
prístupné iba formálne, ale najmä reálne. Vláda SR v posledných mesiacoch
podnikla viaceré kroky na podporu rôznych skupín obyvateľstva, na
vysokoškolákov však štát aj napriek zverejneným dátam nemyslel. Ministerstvo
školstva, vedy výskumu a športu SR („ministerstvo školstva”) svojou pasivitou a
nečinnosťou odrádza celú generáciu mladých ľudí zo slabších socio-ekonomických
pomerov od vysokoškolského štúdia.
ŠRVŠ ešte v apríli z vlastnej iniciatívy vyzvalo
ministerstvo školstva na úpravu vyhlášky o priznávaní sociálneho štipendia, aby
touto cestou dostali pomoc tí, ktorí ju nevyhnutne potrebujú. Navrhovali sme
zdvihnúť minimálnu mesačnú výšku z 10 eur, čo je naozaj prinízka suma na
pokrytie nevyhnutných nákladov, ako aj umožniť posudzovanie finančnej situácie
rodiny za obdobie trvania krízy. V súčasnej situácii posudzovať príjem rodiny
za predchádzajúci rok vo viacerých prípadoch nedáva zmysel. Bohužiaľ,
ministerstvo školstva návrhy ŠRVŠ neakceptovalo a k úprave vyhlášky nedošlo.
Ministerstvo školstva však nepodniklo ani žiadne iné kroky, ktorými by sa
pomohlo tým, ktorí budú mať problém bez nejakej pomoci pokračovať v štúdiu.
Vyslalo tak jasný signál – vysokoškoláci, robte si čo chcete, nezáleží nám na
Vás!
Študentská rada vysokých škôl dôrazne vyzýva ministerstvo
školstva, aby pripravilo systém podpory študentov zo zlých socio-ekonomických
pomerov. Dovoľme mladým ľuďom študovať!
Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú pandémiou
a nejasnú budúcnosť opatrení pre vysoké školy je dôležité poznať reakcie vysokých
škôl z pohľadu študentov. Preskúmať obdobie mimoriadnych opatrení počas prvej
vlny z pohľadu kvality vzdelávania, schopnosti vysokých škôl flexibilne reagovať,
a informovanosti študentov. Pozbierané informácie pomôžu pri zodpovednej
príprave na prípadnú ďalšiu vlnu pandémie. Tiež poslúžia ako pohľad na vhodnosť
rôznych foriem dištančnej výučby a možnosť modernizácie študijných programov a metód výučby do budúcna
s vyššou mierou využívania informačných technológií a digitalizácii výučby.
Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo
(SAAVŠ) dostala za úlohu
externé zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike
v zmysle Európskych štandardov a usmernení. Kľúčovou zložkou zabezpečovania
kvality je účasť zainteresovaných strán, a to sú okrem učiteľov predovšetkým
študenti, absolventi, zamestnávatelia a ďalší partneri. Preto pohľad študentov
na kvalitu vzdelávania patrí ku kľúčovým pilierom týchto postupov.
Agentúra bude v nasledujúcich rokoch pilierom posudzovania kvality
vzdelávania študijných programov na Slovensku. Pre tieto účely už vydala akreditačné štandardy, ktoré sú
požiadavkami na zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdávania Európskej úrovne.
SAAVŠ sa zaujíma aj o to, ako vysoké školy zvládali vzdelávanie, podporu
študentov, a ako flexibilne dokázali riešiť komplikácie spojené s mimoriadnou
situáciou. Akcieschopnosť vysokých škôl a spôsoby, akými sa vysporiadali s
prechodom na dištančnú formu vzdelávania dokážu indikovať funkčnosť i
nefunkčnosť vnútorných procesov. Pre agentúru je kľúčové sledovať spôsob, akým
pracoviská zabezpečili kvalitnú výučbu a ako dokázali informovať svojich
študentoch o zmenách. Tiež, či zmeny, ktoré sa týkali metódy vzdelávania a
skúšania, odzrkadľovali potreby danej oblasti a dokázali zvyšovať úroveň
pripravenosti študentov, ich zručnosti a kompetencie aj v oblastiach
samostatnej práce, práce s informáciami, mäkkých zručností či práce s
informačnými technológiami.
SAAVŠ vníma tento
projekt ako predpilotný projekt k vlastnému zisťovaniu študentskej spokojnosti,
ktoré pripravuje ako súčasť budúcich akreditácií vysokých škôl. Spolupráca so
ŠRVŠ súčasne využíva energiu a potenciál mladej generácie.
Študentská rada vysokých škôl tiež otvorila nové témy v súvislosti so spokojnosťou študentov a ich
pohľadom na zvládnutie mimoriadnej situácie. Pozornosť upriamila na sociálne
zázemie študentov počas mimoriadnych opatrení a dopad na ich duševné zdravie –
či spôsoby, akým univerzity na tieto oblasti reagovali.
Dáta a zistenia budú v najbližších dňoch
zaslané vysokým školám, ako aj študentským zástupcom. Je to práve na vnútorných
orgánoch škôl aby získané údaje a informácie využili na úpravu svojho
fungovania v prospech zlepšenia kvality výučby aj pri prechode na dištančnú
výučbu, lepšej informovanosti a spokojnosti svojich študentov.
Hlavné zistenia a závery:
Pozitíva
Je možné všeobecne konštatovať, že spokojných študentov je viac ako nespokojných
V porovnaní s marcovými výsledkami je jasne vidieť zlepšenie parametrov spokojnosti ako aj informovanosti študentov
Jednoznačne sa potvrdilo, že na strane študentov prakticky neexistujú technické bariéry na využívanie e-learningových nástrojov, resp. moderných informačných technológií. To neplatí o strane vysokých škôl, kde sa ukázali nedostatky v zabezpečovaní technickej podpory učiteľov a vzdelávania. Prakticky úplne zlyhávala inštitucionálna podpora jednotných nástrojov.
Univerzity napriek ťažkostiam, aj keď v niektorých prípadoch s oneskorením, sa v konečnom dôsledku vedeli prispôsobiť k mimoriadnej situácii, a zvládli ju dostatočne.
E-learning sa ukázal ako silná pomôcka pre vzdelávanie, umožnila pokračovať vo vzdelávacom procese. Aj keď neraz výrazne viacej vďaka osobnému nasadeniu učiteľov, než systémovému riešeniu z úrovne škôl či fakúlt. Aj z pohľadu študentov sa potvrdzuje, že E-learningové metódy nemôžu plne nahradiť riadne kontaktné vzdelávanie a optimom sa ukazujú aj z pohľadu prieskumu kombinované metódy. V každom prípade však získané skúsenosti pomôžu pri modernizácií výučby a vzdelávania.
Ukazuje sa zaujímavý trend – možnosť prechodu na kombinovanú metódu výučby s využívaním online metód a moderných informačných technológií.
Študentmi podrobne opísané pohľady a opisy situácií v odpovediach na otvorené otázky, čo znamená príležitosť bližšie skúmať konkrétne podnety a vytvára priestor pre ďalšie analýzy.
Pre časť študentov – najmä zo stabilným zázemím, bolo obdobie COVID-19 časom na oddych a relax, počas ktorého mali možnosť sa dôkladne venovať aj svojmu štúdiu.
Nástrahy
Nekonzistentné riešenie rôznych výziev spojených s prechodom na
dištančné vzdelávanie. Indikuje to chýbajúce riadenie kvality na úrovni
vysokých škôl a fakúlt a nevýrazný vstup zo strany garantov študijných
programov v zabezpečení prechodu na dištančnú formu štúdia a koordinovaní
kvality výučby.
Na strane
vysokých škôl už neplatí technická pripravenosť, kde sa ukázali nedostatky v
zabezpečovaní technickej podpory učiteľov a vzdelávania. Prakticky úplne zlyhávala
inštitucionálna podpora jednotných nástrojov.
Veľké rozdiely aj na úrovni rôznych
predmetov – kvalitný
prechod a dobrá informovanosť boli skôr zásluhou jednotlivcov. S tým súvisí chýbajúce
vzdelávanie pedagógov a poskytovanie podpory pre pedagógov v oblasti
digitálnych zručností, metodiky a didaktiky výučby či technickej podpory zo
strany univerzity. Na úrovni fakúlt aj predmetov sa využívali rôzne nástroje na
online výučbu, čo pôsobilo na študentov chaoticky. Vnútorné systémy zabezpečenia kvality vzdelávania sa ukázali ako nie
plne funkčné a efektívne.
V
niektorých prípadoch chýbajúca informovanosť študentov, rôznorodé informácie z
rôznych úrovniach riadenia vysokých škôl.
Vyššia miera výskytu podvodov a neetických praktík. Prieskum ukázal, že neetické postupy a
podvádzanie zo strany študentov sa uľahčili a ich výskyt sa zvýšil. Preto
vysoké školy musia robiť výrazne viac na zabezpečenie proti takýmto neduhom.
Nedostatočné sociálne zabezpečenie študentov, aj malý výpadok príjmov môže znamenať výraznejšie
problémy a prerušenie štúdia.
Prepojenie poklesu príjmu na spokojnosť so
štúdiom, respondenti museli
riešiť existenčné problémy seba, prípadne rodiny, nemali čas na štúdium.
Skoro
tretina respondentov sa stretla s depresiami
a úzkosťami, polovica študentov
zažívala nadmernýstres. Napriek potrebe prevencie a psychologickej
pomoci počas sociálnej izolácie, len 16%
študentov sa stretlo s aktívnym prístupom vysokej školy, ktorá takéto
služby ponúkla.
Metodika prieskumu
Spoločný dotazníkový prieskum Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ) a Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo (SAAVŠ) prebiehal od 10. do 22. júna 2020. Dotazník bol umiestnený na webových sídlach oboch inštitúcii a bol šírený pomocou sociálnych sietí a oficiálnou komunikáciou s jednotlivými vysokými školami. Celkovo na otázky odpovedalo 3490 respondentov z 23 vysokých škôl, zastupujúc 105 rôznych fakúlt. Vzorka bola priebežne kontrolovaná počas zberu dát a boli oslovené menej zastúpené pracoviská a skupiny. Výsledná vzorka je reprezentatívna v študentskej populácii verejných škôl, najmä na prvom a druhom stupni štúdia. Okrem zastúpenia vysokých škôl a jednotlivých pracovísk, stupňa štúdia, bola vzorka kontrolovaná aj na základe veku a pohlavia.
Pre porovnanie so situáciou na začiatku mimoriadnych opatrení spojených s pandémiou COVID-19 je využívaný kratší dotazník ŠRVŠ z marca 2020. Taktiež išlo o online dotazník s 1130 respondentmi, pričom bolo kontrolované len zastúpenie jednotlivých vysokých škôl. V prípade oboch dotazníkov boli použité otázky ohľadom metód dištančnej výučby, spokojnosti a informovanosti študentov s ňou. Pre porovnanie, v júnovej verzii dotazníku boli otázky upravené do minulého času.
I. VÝVOJ DIŠTANČNEJ VÝUČBY
Opatrenia spojené s COVID-19
predstavovali vo svojom rozsahu bezprecedentnú výzvu pre vysoké školy a
študentov, najmä pri prechode z kontaktnej prezenčnej výučby na dištančnú.
Prirodzene väčšina pracovísk nebola pripravená a teda v prvých týždňoch úroveň
spokojnosti ako aj informovanosti. Pri oboch výrokoch prišlo k výraznému
zvýšeniu súhlasných postojov, čo môže súvisieť s tým, že prvé kolo prieskumu
prebehlo hneď na začiatku opatrení. V tomto prípade treba rátať s vyššou
štatistickou odchýlkou, napriek tomu ide o veľmi výrazný posun.
Celkovo môžeme konštatovať, že
prišlo k posunom a časom sa väčšia časť vysokých škôl a ich súčastí podarilo
prejsť na dištančnú výučbu. Napriek tomu sme pozorovali viaceré nedostatky a
identifikovali priestor na zlepšenie hlavne pri koordinácii a organizácii
výučby, tak aby študijný program ako celok vedel flexibilne reagovať na meniacu
sa situáciu a dokázal zabezpečiť kvalitu výučby. Zároveň je nevyhnutné doplniť
nepostačujúce digitálne kompetencie vysokoškolských zamestnancov a zabezpečiť
ich neustály rozvoj.
V Sprievodcovi výučbou počas
COVID-19 predstaveného ŠRVŠ ešte 29. marca 2020, sa vyčítalo vysokým školám
dominancia skôr pasívnejších metód výučby, tu sme taktiež zaznamenali
výraznejší nárast výučby pomocou živých prednášok a videokonferencií. Viacerí
študenti vo svojich otvorených odpovediach spomínali problém viacerých
pracovísk s nábehom na dištančnú výučbu, viacerí sa spoliehali, že
mimoriadne opatrenia skončia a bude možné sa vrátiť do škôl po pár
týždňoch.
Súčasne ale neprišlo k
výraznejšiemu poklesu niektorej z pasívnych metód, ktoré stále tvorili väčšinu.
Študenti sa učili sami zo skrípt, sekundárnej literatúry, zaslaných prezentácii
a pomocou písania prác. Tieto metódy majú veľmi nízku priamu interakciu
študenta s učiteľom. Viacerí študenti spomínali nedostatočnú spätnú väzbu.
II. SPOKOJNOSŤ A INFORMOVANOSŤ ŠTUDENTOV
V prieskume sme sa
respondentov pýtali na ich spokojnosť a informovanosť pri rôznych komponentoch
ich štúdia v poslednom semestri, na základe ktorých sme vytvorili priemerné
skóre. Vďaka tomu sme boli schopní identifikovať konkrétne študijné odbory,
fakulty a univerzity, kde študenti prejavili najväčšiu spokojnosť a boli
dostatočne informovaní na škále od 1 (súhlasím) po 5 (nesúhlasím). Veľmi
výrazná je nespokojnosť a slabá informovanosť študentov v odbore všeobecné
lekárstvo, opačnú, pozitívnu skúsenosť mali študenti odborov architektúra a
urbanizmus a doprava.
V prípade sledovania
konkrétnych fakúlt sa najlepšími číslami vyznačila Fakulta architektúry STU, tri
fakulty TUKE, právnická fakulta TTU a
Ekonomická fakulta UMB. Naopak, na druhom konci grafu sa umiestňuje Filozofická
fakulta UK, Fakulta elektrotechniky a informatiky v Žiline a Strojnícka
fakulta STU, kde študenti ktorí boli nedostatočne informovaní vyjadrili zároveň
aj nespokojnosť so zvládnutím prechodu na dištančnú metódu výučby. Zlý výsledok
pre odbor všeobecného lekárstva priniesla hlavne Bratislavská Lekárska fakulta
UK s najhoršou mierou informovanosti a spokojnosti študentov – rozdiel tejto
fakulty oproti ostatným je tak signifikantný, že bude potrebné bližšie zistiť
nedostatky na danom pracovisku. Kvantitatívne dáta potvrdzujú aj odpovede na
otvorené otázky, kde je miera nespokojných študentov opisujúcich nedostatky z tejto
fakulty nadpriemerne vysoká. Je nutné však vyzdvihnúť, že množstvo medikov
napriek kritike vyzdvihlo jedno pracovisko, kliniku ORL, ktoré sa im venovalo
nadpriemerne.
Pozitívnou správou je, že z
hľadiska technickej vybavenosti môžeme konštatovať bezproblémový stav zo strany
študentov. Výrazná väčšina študentov označila, že ich technické vybavenie bolo
dostačujúce, a to ako pre výučbu (91,75%), tak aj pre záverečné skúšky (93,26%)
či štátne skúšky (72,38%). Ani otvorené otázky nepoukazovali na vážnejšie nedostatky
v technickom zabezpečení študentov.
Naopak, za pozornosť stojí
fakt, že až 19% študentov malo skúsenosť s nutným opakovaním skúšok v prípade
zlyhania techniky (ako slabé internetové pripojenie alebo zlyhanie pripojenia
či už zo strany študenta alebo pedagóga). Pozornosť si zaslúžia aj niektoré
pripomienky k otvoreným otázkam, ktoré naznačovali, že aj ojedinelé technické
nedostatky boli dôvodom pre diskvalifikáciu zo skúšok. Týmto špecifickým
problémom sa budeme bližšie venovať na úrovni daných pracovísk.
Študenti si vedia
predstaviť z dlhodobého hľadiska prechod na kombinovanú metódu výučby
Pri prechode na dištančnú metódu
výučby sme skúmali, či študenti vnímajú nadobudnuté vzdelanie a zručnosti na
rovnakej úrovni, ako v prípade riadnej výučby. Jednoznačne môžeme
konštatovať, že študenti nevnímajú e-learning ako plnohodnotnú náhradu za prezenčnú
formu výučby, ale skôr ako nástroj pre zlepšenie a skvalitnenie výučby. Odpovede
na otázku, či študenti nadobudli porovnateľné vedomosti, sa rôznia podľa odborov.
Napriek rôznym skúsenostiam s dištančnou výučbou
si až 49,8% študentov vie predstaviť aby ich štúdium bolo kombinované
dištančne a prezenčne aj mimo mimoriadnych opatrení. Z pohľadu nových
trendov vo vzdelávaní je to silný signál, ktorý poukazuje na potrebu
premyslenia úpravy študijných programov tak, aby zohľadňovali viac možnosti
digitálnych technológií v prospech efektívnejšieho procesu vzdelávania a vyššej
miery interaktivity počas výučby.
Viac si vedia študenti predstaviť, že by dištančne
prebiehali prednášky oproti seminárom a cvičeniam. Najviac si kombinovanú výučbu
vedia predstaviť študenti odborov architektúra a urbanizmus, ekonómia a
manažment a informatika. Opačne to vnímajú študenti chémie, všeobecného
lekárstva a chemického inžinierstva a technológii.
III. SKÚŠKY A ŠTÁTNE SKÚŠKY POČAS COVID-19
Jednou z najväčších výziev
tohto obdobia bolo ukončenie semestra, prípadne celého štúdia. V prípade
bežných skúšok väčšine študentov boli upravené podmienky a metóda (69%) ako aj
obsah (66%), tak aby zohľadňovali zmeny vo výučbe. Skúšky bez zmeny tvorili len
malú časť skúšok. Najčastejšie boli využívané testy a to najmä na bakalárskom a
spojenom stupni. U študentov druhého a tretieho stupňa boli v výraznejšie
zastúpené skúšky písomné aj ústne pomocou videohovoru, ako aj nahradenie skúšky
prácou či projektom.
V prípade štátnych skúšok
bolo úprav v obsahu alebo metóde výraznejšie menej (25%). Taktiež skoro
polovica študentov mala svoje štátnice prezenčne (45%), boli ale upravené
dátumy na odovzdanie záverečných prác (63%) ako aj harmonogram štátnych skúšok
(58%). Celkovo skôr prevažovala pozitívna skúsenosť so skúškami (69%) ako aj
štátnymi skúškami (59%).
V dotazníku sa 33% študentov priznalo, že bolo jednoduchšie podvádzať za týchto podmienok. Pre 43% respondentov boli naopak skúšky upravené tak, aby sa nedalo. Najčastejším opatreniami bol obmedzený čas alebo odpoveď na zadanie sa nedalo ľahko nájsť na internete či v materiáloch. Približne 23% z nich sa stretlo s tým, že si museli inštalovať špeciálny program, ktorý mal sledovať ich aktivitu počas skúšok. Aj keď sme sa na to nepýtali, respondenti nás v otvorených otázkach upozornili, že už počas semestra, mnoho študentov nedostávalo spätnú väzbu a interakcie s učiteľmi neboli časté. V tom prípade je nepostačujúce, že na konci semestra vidia študenti len skóre z testu a nie hodnotenie, ktoré by ich dokázalo nasmerovať v ďalšom rozvoji.
IV. FINANČNÁ SITUÁCIA ŠTUDENTOV
Socio-ekonomickú situáciu
študentov nespomíname náhodou. Aj náš prieskum ukázal, že pokles príjmov má
negatívnu koreláciu so spokojnosťou študentov so svojím štúdiom (r=-0,88,
p=0,0206). Viacerí študenti museli počas korona krízy nielen študovať, ale aj
rozmýšľať nad tým ako získať financie na pokrytie vlastného živobytia. Najväčší
prepad príjmov zažili tí čo žijú na internátoch, často pretože sa museli
vysťahovať a nemohli pokračovať v práci. Tí, čo bývajú v prenájme zažili
dvojnásobnú finančnú núdzu oproti slovenskému priemeru (SR: 7%, žijúci v
prenájme 15%).
Približne tretina študentov
počas posledného roka nemala žiaden vlastný príjem. Z tých čo pracujú, o viac
ako 70% svojho príjmu v mesiacoch marec, apríl a máj prišlo až 32%
zarábajúcich. Mierny pokles do 70% zažilo ďalších 30% respondentov. Necelá
tretina si udržala približne rovnaký príjem. Pre 7% zarábajúcich študentov
dokonca ich príjmy narástli. Naprieč populáciou išlo o významný prepad príjmov,
čo sa odzrkadlilo aj v otázke, kde sme sa pýtali koľko študentov nebude
schopných pokračovať v štúdiu bez finančnej pomoci (23%).
Veľká časť študentov sa spolieha na príjmy z letných brigád, či iných aktivít, tie sú ale teraz značne obmedzené, čo môže viesť študentov k rozhodnutiu prerušiť štúdium. Vysokoškolské vzdelanie je jeden z najvýznamnejších prvkov sociálnej mobility, preto je dôležité pozorne sledovať finančnú situáciu študentov, najmä tých zo sociálneho slabšieho prostredia.
V. DUŠEVNÉ ZDRAVIE ŠTUDENTOV
Mimoriadne opatrenia
predstavovali výzvu nielen pre technické a organizačné zvládnutie výučby, ale
taktiež na psychické zdravie všetkých. Pre mnohých bolo toto obdobie, časom
oddychu, spoločných momentov s rodinou a pokoja. Kombinácia sociálnej izolácie,
neistých správ a zmätočných informácii od školy, viedlo často ku stavom
úzkosti, stresu a osamelosti. Napriek tomu, že 74% respondentov malo niekoho s
kým sa mohlo porozprávať, každý štvrtý respondent takú možnosť nemal, okolo 27%
študentov sa cítilo osamotených. Necelá polovica respondentov mala nadmerný
stres zo školy a skoro 40% cítilo málo chuť niečo robiť. I keď vážnejšie
prejavy ako depresie (29%) a úzkosť (33%) pociťovalo menej ľudí, ide stále o
neprimerane veľkú časť populácie.
Mnohým z týchto prejavov sa
dalo predísť či už pomocou lepšej komunikácie, ale napríklad aj cez ponuku
psychologickej poradne počas mimoriadnej situácie. Takáto možnosť bola
ponúknutá len 16% študentov. Aj keď výskum na Univerzite Komenského nepotvrdil
výraznejší nárast prípadov duševných porúch z dôvodu COVID-19 na začiatku
pandémie (Hajdúk, Heretik a spol., apríl 2020)[1],
neskoršie prieskumy zaznamenali nárast, hlavne keď opatrenie už pôsobili dlhšie
na ľudskú psychiku (SAV – Ako sa máte, Slovensko?, máj 2020)[2]. Do
budúcnosti je nevyhnutné viac spolupracovať s rôznymi organizáciami a
inštitúciami, na sledovaní duševného zdravia mladých ľudí na vysokých školách,
keďže patria medzi rizikovú skupinu. A vytvárať preventívne mechanizmy, ktoré
dokážu chrániť mladých ľudí od vážnejších problémov.
Študentská rada vysokých škôl so zhrozením sleduje odhalenia posledných týždňov, ktoré poukazujú na nedostatky vysokoškolského systému. Zabudli sme budovať kultúru akademického bádania, ktoré má byť založené na úprimnej snahe spoznávať a nechali sme priestor ľuďom, ktorí tento systém zneužili na jednoduché nadobudnutie titulu a spoločenského statusu. Principiálne odsudzujeme včerajšie výroky predsedu vlády o tom, že sa mu nechcelo písať vlastnú prácu samostatne a ako si ani nepamätá ako prácu tvoril. Predseda vlády podľa vlastných slov bojuje proti korupcií a za lepšie Slovensko a pritom sa nevie sám slušne správať voči zástupcom médií, ktoré poukazujú na podobné praktiky, aké on ešte pred časom sám odsudzoval.
V prípade všetkých troch čelných predstaviteľov novej vlády ide o
pochybenia, ktoré odhaľujú nedostatky pri zadávaní prác, slabú prácu so zdrojmi
a nedostatočné vzdelávanie o správnom citovaní. Zlyhal študent, ktorý takúto
prácu odovzdal, zlyhal školiteľ a oponent, ale zlyhal aj systém, ktorý
takúto prácu nechal prejsť. Ako študentská reprezentácia musíme takéto konania
odsúdiť a očakávame od politikov, že sa dištancujú od týchto praktík. Politici by mali byť príkladom slušnosti a morálnosti
pre nás študentov a všetkých občanov, preto nám aj chýba jasné vyvodenie
politickej zodpovednosti, aj keď ide o pochybenia, ktoré sa udialo dávnejšie.
Zodpovednosť leží aj na pleciach samotných univerzít, preto vyzývame Univerzitu
Komenského v Bratislave, aby prešetrila záverečnú prácu premiéra Matoviča, tak
ako to urobila Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici v prípade Andreja
Danka.
Na väčšiu reformu vysokých škôl čakáme od roku 2002. Pred dvoma rokmi sa
podarilo začať túto reformu zmenami v akreditáciách, ktorá začína viac
odzrkadľovať európske štandardy a ich kvalitu, ktorú raz chceme mať aj na
slovenských vysokých školách. Veríme, že najbližšie mesiace nám ukážu, že to
bol krok správnym smerom. Reforma vysokých škôl ale nekončí pri akreditáciách,
je potrebné upraviť legislatívny rámec a taktiež financiami motivovať vysoké
školy, aby sa stali skutočným centrom vzdelania, poznania a občianskeho života.
Vysoké školy by tak dostali väčší priestor sa diverzifikovať podľa svojho
poslania, zamerania a potrieb ich okolia, či slovenských priorít.
Študentská rada vysokých škôl pozýva predsedu vlády ako aj ministra
školstva k spoločnej diskusii o budúcnosti vysokého školstva na Slovensku. Sme
pripravení hájiť záujmy študentov a byť plnou súčasťou kľúčovej reformy Vlády
SR.