Aj napriek sérii stretnutí predstaviteľov ŠRVŠ so zástupcami Univerzity Komenského v Bratislave v priebehu posledného roka zostala téma rekonštrukcie internátov v Mlynskej doline iba v teoretickej rovine. Univerzita niekoľkokrát posunula stretnutie, mesiace sľubuje plán rekonštrukcií a posledné dohodnuté stretnutie bez dôvodu zrušila. A to v čase, kedy sa študenti sťažujú na kvalitu bývania a opakovane zdieľajú fotky izieb v dezolátnom stave.
V roku 2018 schválila Vláda SR finančnú injekciu vo výške
50 miliónov eur na rekonštrukcie internátov. Z tejto čiastky bol pre Univerzitu
Komenského v Bratislave určený balík viac ako 14 miliónov eur. Zatiaľ čo všetky
ostatné vysoké školy boli schopné vyčerpať väčšinu ponúknutých peňazí, UK
doteraz vyčerpala len 21%, pričom práve tieto internáty si zaslúžia
významnejšiu pozornosť ako len štátnu pomoc.
Existovali objektívne príčiny prečo čerpanie bolo pomalšie ako na iných školách. Preto sa ŠRVŠ pravidelne stretávala s vedením a ponúkala našu pomoc. Bohužiaľ, univerzita nebola schopná pripraviť projektové plány, dôsledkom čoho peniaze, ktoré ŠRVŠ vyrokovala a vybojovala, teraz prepadnú na úkor študentov UK. Aj napriek tomu sa po včerajšom (10.9.) stretnutí téma neposunula vpred. Stále nie je známy plán rozvoja najväčšieho ubytovacieho komplexu pre študentov. Zatiaľ čo iné vysoké školy urobili z rekonštrukcie prioritu a zabezpečili dostatok ľudských zdrojov na prípravu projektovej dokumentácie a následnej realizácie, Univerzita Komenského tieto veci zanedbávala. Výsledkom je súčasný stav.
Prvá dohoda o dofinancovaní internátov bola uzavretá v roku 2015 na Úrade vlády za účasti aj vtedajšieho rektora UK. Začiatkom roka 2018 ŠRVŠ znova otvorila diskusiu o internátoch a pritlačila politickú reprezentáciu k splneniu sľubu – v hodine dvanástej. Už vtedy ale bolo neskoro, keďže mnohé študentské domovy boli v havarijnom stave a medzi najkritickejšie boli zaradené práve internáty UK. Aj keď už bolo jasné, že príde finančná pomoc od štátu, procesy na UK sa rozbiehali len pomaly a nereflektovali akútnosť stavu ubytovania.
ŠRVŠ by veľmi rada bojovala za ďalšie peniaze aj z
európskych zdrojov, čo ale to bude možné, len ak univerzity budú schopné tieto
prostriedky čerpať. Sme stále pripravení pomôcť našej najstaršej a
najväčšej univerzite, aby sa podarilo minúť aspoň časť sľúbených peňazí. Je
však potrebné vidieť reálny záujem vedenia univerzity o túto tému a o
problémy tisícok študentov, ktorí žijú v Mlynskej doline a na ďalších
internátoch.
Veríme, že univerzita v reakcii nepoužije opakované argumenty o korone, problémoch s verejným obstarávaním, zmenou vedenia, náročnosti projektov, nedostatku zdrojov a garancií, ale konštruktívne pristúpi k riešeniu problému, ktorý sa stal negatívnym symbolom študentského bývania na Slovensku. Študentské mestečko v Mlynskej doline je jasným príkladom kedy pre univerzitu nie je prioritou dôstojné ubytovanie študentov.
Dúfame preto v zmenu – nie v PR a prezentovaní zásluh,
ale zmenu prioritách, ktorú študenti pocítia na vlastnej koži.
Každý študent si zaslúži dôstojné ubytovanie, ale to je možné len ak sa rozvoj internátov a študentskej infraštruktúry stanú prioritou. Stále máme šancu využiť aspoň časť sľúbených zdrojov a spoločne sa dožadovať ďalších financií z plánovaného fondu obnovy.
V čase pandémie, kedy je potrebná
každá jedna pomocná ruka, sa v dobrovoľníckych činnostiach angažuje veľmi veľa
študentov zo základných, stredných aj vysokých škôl. Aktívni sú najmä mladí
ľudia, ktorí už skúsenosť s podobnou aktivitou majú napr. z organizácii
poskytujúcich neformálne vzdelávanie. Tento typ vzdelávania je organizovaným,
systematickým vzdelávaním určeným pre skupiny populácie, dospelých i deti vo
vybraných typoch, formách ale aj obsahových oblastiach a organizované rôznymi
inštitúciami.
Samotné vzdelávanie môžeme
rozdeliť do troch kategórii – formálne, neformálne a informálne. Formálne
vzdelávanie prebieha v inštitúciách na vzdelávanie a odbornú prípravu, školách
i univerzitách, po jeho ukončení sú absolventom udelené doklady o jeho
absolvovaní – diplom či vysvedčenie. Informálne vzdelávanie je súčasťou bežného
života každého z nás, nie je inštitucionálne ale prebieha napr. v rodine alebo
medzi priateľmi pričom si ho nemusíme vôbec uvedomovať.
A čo je neformálne vzdelávanie?
Prebieha súbežne s hlavným
školským vzdelaním a zvyčajne nie je ukončené vydaním oficiálnych dokladov. Sú
to rôzne aktivity vzdelávacieho, športového či umeleckého charakteru mimo
formálneho procesu vzdelávania, napr. záujmové krúžky, skauting, dobrovoľnícke
aktivity, vzdelávanie v základných umeleckých školách a mnoho iných aktivít.
Mladých ľudí ovplyvňujú formujú a motivujú už počas štúdia. Realizujú ho rôzne
inštitúcie, fyzické i právnické osoby, pričom môže byť akreditované alebo
neakreditované. Žiaci stredných a základných škôl sa najčastejšie stretávajú s
neformálnym vzdelávaním v školských kluboch, na záujmových krúžkoch, centrách
voľného času, prípadne v umeleckých školách.
Neformálne vzdelávanie sa delí
na: ďalšie odborové, rekvalifikačné, kontinuálne či záujmové neformálne
vzdelávanie. Kladie väčší dôraz na výchovu, rozvoj osobnosti a osobný rast.
Zručnosti, ktoré je možno nadobudnúť v neformálnom vzdelávaní je mnoho,
hlavnými oblasťami tohto druhu vzdelávania je finančná gramotnosť, vzťahy,
občianstvo, prosperita, zamestnanosť. Cieľom je aj participácia jedinca na
živote spoločnosti. Neformálne vzdelávanie je jednou z podmienok prijatia na VŠ
v zahraničí.
V rámci projektu „Inovácia
poznatkov k prosperite – budovanie a posilňovanie medzisektorovej participácie
s dôrazom na rozvoj potenciálu mládeže menej rozvinutých regiónov v oblasti
vedy a techniky“ (kód ITMS 314010Q423), ktorý je financovaný́ OP Efektívna
verejná správa z Európskeho sociálneho fondu sme realizovali prieskum na 150
základných a stredných školách, ktorým sme mapovali situáciu neformálneho
vzdelávania na ZŠ a SŠ. Výsledky prieskumu boli miestami veľmi prekvapivé:
Až 92,7% škôl neformálne vzdelávanie poskytuje,
preto by sa oplatilo podporiť tento druh vzdelávania. No 7,3% opýtaných škôl
neposkytuje svojim žiakom neformálne vzdelávanie.
Najčastejšie je poskytované neformálne
vzdelávanie je umeleckého charakteru (spev, výtvarná,…), výučba cudzích jazykov
alebo IT vzdelávanie.
Informácie o záujme zo strany žiakov a rodičov
taktiež potvrdili záujem o neformálne vzdelávanie. Najväčší záujem je o
športové aktivity, umelecké krúžky, výučbu cudzích jazykov alebo IT
vzdelávanie.
Pri porovnaní záujmu o neformálne vzdelávanie
žiakov ZŠ a SŠ sme zistili najväčší rozdiel pri aktivitách umeleckého
charakteru, a to konkrétne pokles záujmu študentov stredných škôl o 13,2%.
91,2% škôl sa zapája do súťaží no až 8,8% sa
nezapája. Najväčšie zastúpenie účasti majú vo všetkých krajoch matematické a
jazykové olympiády a súťaže.
Až 65,3% škôl získalo prestížne ocenenie v
súťažiach. Prekvapujúcim zistením bola nemalá účasť na zahraničných súťažiach
či medzinárodných olympiádach.
Výrazný́ rozdiel podpory neformálneho
vzdelávania je však zo strany zamestnávateľa pre vyučujúcich. Takmer 25,3%
nepodporuje vzdelávanie vyučujúcich. Naopak 74,7% vyučujúcich podporuje
pedagógov v návštevách rôznych workshopov, seminárov, školení nielen na
Slovensku ale aj v zahraničí.
Prieskumom sme zistili že až 98,7% pedagógov si
myslí, že neformálne vzdelávanie prispieva k rozvoju kognitívnych funkcii
študentov, taktiež uvádzajú že u študentov, ktorí sa aktívne zapájajú v
neformálnom vzdelávaní pozorujú najmä zodpovednejší prístup, schopnosť tímovej
spolupráce, lepšie komunikačné schopnosti, väčšiu aktivitu a zapájanie sa do
organizácii školských podujatí.
Podpora mladých ľudí tak zo strany rodiny, štátu, ale aj ďalších organizácií im môže pomôcť zdokonaľovať sa, rozvíjať a prehlbovať vedomosti, podporovať ich záujem o osobný rozvoj a zdokonaľovať schopnosti a zručnosti, v ktorých vynikajú. Neformálne vzdelávanie je jedným z hlavných aspektov budovania a posilňovania záujmu mladej generácie o štúdium prírodných a technických vied, ktoré patria stále medzi odbory so zníženým záujmom o štúdiom a ich absolventi patria medzi vyhľadávaných odborníkov, ktorých je na trhu v Slovenskej republike nedostatok. Tento typ vzdelávania je však potrebné rozvíjať a podporovať aspoň tak ako v zahraničí.
Študentská rada vysokých škôl („ŠRVŠ“) spoločne so Slovenskou akreditačnou agentúrou pre vysoké školstvo zverejnila v júli 2020 výsledky dotazníkového prieskumu o dopade COVID-19 na študentov. Medzi najzávažnejšie zistenia patrili údaje ohľadom socio-ekonomickej situácie študentov. Viac ako 22% študentov uvádza, že prišli o časť príjmov z práce (o prácu prišlo 12% študentov) a 17% študentov uviedlo, že človek, ktorý im prispieva na štúdium a život, mal výpadok príjmov alebo prišiel o prácu. Ako následok toho 23% študentov dokonca uvádza, že budú potrebovať nejakú finančnú pomoc aby mohli pokračovať v štúdiu. Ako je teda zrejmé, kríza mala, a stále má, veľmi negatívny vplyv na študentov vysokých škôl na Slovensku.
Vysokoškolské vzdelanie by nemalo byť mladým ľuďom
prístupné iba formálne, ale najmä reálne. Vláda SR v posledných mesiacoch
podnikla viaceré kroky na podporu rôznych skupín obyvateľstva, na
vysokoškolákov však štát aj napriek zverejneným dátam nemyslel. Ministerstvo
školstva, vedy výskumu a športu SR („ministerstvo školstva”) svojou pasivitou a
nečinnosťou odrádza celú generáciu mladých ľudí zo slabších socio-ekonomických
pomerov od vysokoškolského štúdia.
ŠRVŠ ešte v apríli z vlastnej iniciatívy vyzvalo
ministerstvo školstva na úpravu vyhlášky o priznávaní sociálneho štipendia, aby
touto cestou dostali pomoc tí, ktorí ju nevyhnutne potrebujú. Navrhovali sme
zdvihnúť minimálnu mesačnú výšku z 10 eur, čo je naozaj prinízka suma na
pokrytie nevyhnutných nákladov, ako aj umožniť posudzovanie finančnej situácie
rodiny za obdobie trvania krízy. V súčasnej situácii posudzovať príjem rodiny
za predchádzajúci rok vo viacerých prípadoch nedáva zmysel. Bohužiaľ,
ministerstvo školstva návrhy ŠRVŠ neakceptovalo a k úprave vyhlášky nedošlo.
Ministerstvo školstva však nepodniklo ani žiadne iné kroky, ktorými by sa
pomohlo tým, ktorí budú mať problém bez nejakej pomoci pokračovať v štúdiu.
Vyslalo tak jasný signál – vysokoškoláci, robte si čo chcete, nezáleží nám na
Vás!
Študentská rada vysokých škôl dôrazne vyzýva ministerstvo
školstva, aby pripravilo systém podpory študentov zo zlých socio-ekonomických
pomerov. Dovoľme mladým ľuďom študovať!
Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú pandémiou
a nejasnú budúcnosť opatrení pre vysoké školy je dôležité poznať reakcie vysokých
škôl z pohľadu študentov. Preskúmať obdobie mimoriadnych opatrení počas prvej
vlny z pohľadu kvality vzdelávania, schopnosti vysokých škôl flexibilne reagovať,
a informovanosti študentov. Pozbierané informácie pomôžu pri zodpovednej
príprave na prípadnú ďalšiu vlnu pandémie. Tiež poslúžia ako pohľad na vhodnosť
rôznych foriem dištančnej výučby a možnosť modernizácie študijných programov a metód výučby do budúcna
s vyššou mierou využívania informačných technológií a digitalizácii výučby.
Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo
(SAAVŠ) dostala za úlohu
externé zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike
v zmysle Európskych štandardov a usmernení. Kľúčovou zložkou zabezpečovania
kvality je účasť zainteresovaných strán, a to sú okrem učiteľov predovšetkým
študenti, absolventi, zamestnávatelia a ďalší partneri. Preto pohľad študentov
na kvalitu vzdelávania patrí ku kľúčovým pilierom týchto postupov.
Agentúra bude v nasledujúcich rokoch pilierom posudzovania kvality
vzdelávania študijných programov na Slovensku. Pre tieto účely už vydala akreditačné štandardy, ktoré sú
požiadavkami na zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdávania Európskej úrovne.
SAAVŠ sa zaujíma aj o to, ako vysoké školy zvládali vzdelávanie, podporu
študentov, a ako flexibilne dokázali riešiť komplikácie spojené s mimoriadnou
situáciou. Akcieschopnosť vysokých škôl a spôsoby, akými sa vysporiadali s
prechodom na dištančnú formu vzdelávania dokážu indikovať funkčnosť i
nefunkčnosť vnútorných procesov. Pre agentúru je kľúčové sledovať spôsob, akým
pracoviská zabezpečili kvalitnú výučbu a ako dokázali informovať svojich
študentoch o zmenách. Tiež, či zmeny, ktoré sa týkali metódy vzdelávania a
skúšania, odzrkadľovali potreby danej oblasti a dokázali zvyšovať úroveň
pripravenosti študentov, ich zručnosti a kompetencie aj v oblastiach
samostatnej práce, práce s informáciami, mäkkých zručností či práce s
informačnými technológiami.
SAAVŠ vníma tento
projekt ako predpilotný projekt k vlastnému zisťovaniu študentskej spokojnosti,
ktoré pripravuje ako súčasť budúcich akreditácií vysokých škôl. Spolupráca so
ŠRVŠ súčasne využíva energiu a potenciál mladej generácie.
Študentská rada vysokých škôl tiež otvorila nové témy v súvislosti so spokojnosťou študentov a ich
pohľadom na zvládnutie mimoriadnej situácie. Pozornosť upriamila na sociálne
zázemie študentov počas mimoriadnych opatrení a dopad na ich duševné zdravie –
či spôsoby, akým univerzity na tieto oblasti reagovali.
Dáta a zistenia budú v najbližších dňoch
zaslané vysokým školám, ako aj študentským zástupcom. Je to práve na vnútorných
orgánoch škôl aby získané údaje a informácie využili na úpravu svojho
fungovania v prospech zlepšenia kvality výučby aj pri prechode na dištančnú
výučbu, lepšej informovanosti a spokojnosti svojich študentov.
Hlavné zistenia a závery:
Pozitíva
Je možné všeobecne konštatovať, že spokojných študentov je viac ako nespokojných
V porovnaní s marcovými výsledkami je jasne vidieť zlepšenie parametrov spokojnosti ako aj informovanosti študentov
Jednoznačne sa potvrdilo, že na strane študentov prakticky neexistujú technické bariéry na využívanie e-learningových nástrojov, resp. moderných informačných technológií. To neplatí o strane vysokých škôl, kde sa ukázali nedostatky v zabezpečovaní technickej podpory učiteľov a vzdelávania. Prakticky úplne zlyhávala inštitucionálna podpora jednotných nástrojov.
Univerzity napriek ťažkostiam, aj keď v niektorých prípadoch s oneskorením, sa v konečnom dôsledku vedeli prispôsobiť k mimoriadnej situácii, a zvládli ju dostatočne.
E-learning sa ukázal ako silná pomôcka pre vzdelávanie, umožnila pokračovať vo vzdelávacom procese. Aj keď neraz výrazne viacej vďaka osobnému nasadeniu učiteľov, než systémovému riešeniu z úrovne škôl či fakúlt. Aj z pohľadu študentov sa potvrdzuje, že E-learningové metódy nemôžu plne nahradiť riadne kontaktné vzdelávanie a optimom sa ukazujú aj z pohľadu prieskumu kombinované metódy. V každom prípade však získané skúsenosti pomôžu pri modernizácií výučby a vzdelávania.
Ukazuje sa zaujímavý trend – možnosť prechodu na kombinovanú metódu výučby s využívaním online metód a moderných informačných technológií.
Študentmi podrobne opísané pohľady a opisy situácií v odpovediach na otvorené otázky, čo znamená príležitosť bližšie skúmať konkrétne podnety a vytvára priestor pre ďalšie analýzy.
Pre časť študentov – najmä zo stabilným zázemím, bolo obdobie COVID-19 časom na oddych a relax, počas ktorého mali možnosť sa dôkladne venovať aj svojmu štúdiu.
Nástrahy
Nekonzistentné riešenie rôznych výziev spojených s prechodom na
dištančné vzdelávanie. Indikuje to chýbajúce riadenie kvality na úrovni
vysokých škôl a fakúlt a nevýrazný vstup zo strany garantov študijných
programov v zabezpečení prechodu na dištančnú formu štúdia a koordinovaní
kvality výučby.
Na strane
vysokých škôl už neplatí technická pripravenosť, kde sa ukázali nedostatky v
zabezpečovaní technickej podpory učiteľov a vzdelávania. Prakticky úplne zlyhávala
inštitucionálna podpora jednotných nástrojov.
Veľké rozdiely aj na úrovni rôznych
predmetov – kvalitný
prechod a dobrá informovanosť boli skôr zásluhou jednotlivcov. S tým súvisí chýbajúce
vzdelávanie pedagógov a poskytovanie podpory pre pedagógov v oblasti
digitálnych zručností, metodiky a didaktiky výučby či technickej podpory zo
strany univerzity. Na úrovni fakúlt aj predmetov sa využívali rôzne nástroje na
online výučbu, čo pôsobilo na študentov chaoticky. Vnútorné systémy zabezpečenia kvality vzdelávania sa ukázali ako nie
plne funkčné a efektívne.
V
niektorých prípadoch chýbajúca informovanosť študentov, rôznorodé informácie z
rôznych úrovniach riadenia vysokých škôl.
Vyššia miera výskytu podvodov a neetických praktík. Prieskum ukázal, že neetické postupy a
podvádzanie zo strany študentov sa uľahčili a ich výskyt sa zvýšil. Preto
vysoké školy musia robiť výrazne viac na zabezpečenie proti takýmto neduhom.
Nedostatočné sociálne zabezpečenie študentov, aj malý výpadok príjmov môže znamenať výraznejšie
problémy a prerušenie štúdia.
Prepojenie poklesu príjmu na spokojnosť so
štúdiom, respondenti museli
riešiť existenčné problémy seba, prípadne rodiny, nemali čas na štúdium.
Skoro
tretina respondentov sa stretla s depresiami
a úzkosťami, polovica študentov
zažívala nadmernýstres. Napriek potrebe prevencie a psychologickej
pomoci počas sociálnej izolácie, len 16%
študentov sa stretlo s aktívnym prístupom vysokej školy, ktorá takéto
služby ponúkla.
Metodika prieskumu
Spoločný dotazníkový prieskum Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ) a Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo (SAAVŠ) prebiehal od 10. do 22. júna 2020. Dotazník bol umiestnený na webových sídlach oboch inštitúcii a bol šírený pomocou sociálnych sietí a oficiálnou komunikáciou s jednotlivými vysokými školami. Celkovo na otázky odpovedalo 3490 respondentov z 23 vysokých škôl, zastupujúc 105 rôznych fakúlt. Vzorka bola priebežne kontrolovaná počas zberu dát a boli oslovené menej zastúpené pracoviská a skupiny. Výsledná vzorka je reprezentatívna v študentskej populácii verejných škôl, najmä na prvom a druhom stupni štúdia. Okrem zastúpenia vysokých škôl a jednotlivých pracovísk, stupňa štúdia, bola vzorka kontrolovaná aj na základe veku a pohlavia.
Pre porovnanie so situáciou na začiatku mimoriadnych opatrení spojených s pandémiou COVID-19 je využívaný kratší dotazník ŠRVŠ z marca 2020. Taktiež išlo o online dotazník s 1130 respondentmi, pričom bolo kontrolované len zastúpenie jednotlivých vysokých škôl. V prípade oboch dotazníkov boli použité otázky ohľadom metód dištančnej výučby, spokojnosti a informovanosti študentov s ňou. Pre porovnanie, v júnovej verzii dotazníku boli otázky upravené do minulého času.
I. VÝVOJ DIŠTANČNEJ VÝUČBY
Opatrenia spojené s COVID-19
predstavovali vo svojom rozsahu bezprecedentnú výzvu pre vysoké školy a
študentov, najmä pri prechode z kontaktnej prezenčnej výučby na dištančnú.
Prirodzene väčšina pracovísk nebola pripravená a teda v prvých týždňoch úroveň
spokojnosti ako aj informovanosti. Pri oboch výrokoch prišlo k výraznému
zvýšeniu súhlasných postojov, čo môže súvisieť s tým, že prvé kolo prieskumu
prebehlo hneď na začiatku opatrení. V tomto prípade treba rátať s vyššou
štatistickou odchýlkou, napriek tomu ide o veľmi výrazný posun.
Celkovo môžeme konštatovať, že
prišlo k posunom a časom sa väčšia časť vysokých škôl a ich súčastí podarilo
prejsť na dištančnú výučbu. Napriek tomu sme pozorovali viaceré nedostatky a
identifikovali priestor na zlepšenie hlavne pri koordinácii a organizácii
výučby, tak aby študijný program ako celok vedel flexibilne reagovať na meniacu
sa situáciu a dokázal zabezpečiť kvalitu výučby. Zároveň je nevyhnutné doplniť
nepostačujúce digitálne kompetencie vysokoškolských zamestnancov a zabezpečiť
ich neustály rozvoj.
V Sprievodcovi výučbou počas
COVID-19 predstaveného ŠRVŠ ešte 29. marca 2020, sa vyčítalo vysokým školám
dominancia skôr pasívnejších metód výučby, tu sme taktiež zaznamenali
výraznejší nárast výučby pomocou živých prednášok a videokonferencií. Viacerí
študenti vo svojich otvorených odpovediach spomínali problém viacerých
pracovísk s nábehom na dištančnú výučbu, viacerí sa spoliehali, že
mimoriadne opatrenia skončia a bude možné sa vrátiť do škôl po pár
týždňoch.
Súčasne ale neprišlo k
výraznejšiemu poklesu niektorej z pasívnych metód, ktoré stále tvorili väčšinu.
Študenti sa učili sami zo skrípt, sekundárnej literatúry, zaslaných prezentácii
a pomocou písania prác. Tieto metódy majú veľmi nízku priamu interakciu
študenta s učiteľom. Viacerí študenti spomínali nedostatočnú spätnú väzbu.
II. SPOKOJNOSŤ A INFORMOVANOSŤ ŠTUDENTOV
V prieskume sme sa
respondentov pýtali na ich spokojnosť a informovanosť pri rôznych komponentoch
ich štúdia v poslednom semestri, na základe ktorých sme vytvorili priemerné
skóre. Vďaka tomu sme boli schopní identifikovať konkrétne študijné odbory,
fakulty a univerzity, kde študenti prejavili najväčšiu spokojnosť a boli
dostatočne informovaní na škále od 1 (súhlasím) po 5 (nesúhlasím). Veľmi
výrazná je nespokojnosť a slabá informovanosť študentov v odbore všeobecné
lekárstvo, opačnú, pozitívnu skúsenosť mali študenti odborov architektúra a
urbanizmus a doprava.
V prípade sledovania
konkrétnych fakúlt sa najlepšími číslami vyznačila Fakulta architektúry STU, tri
fakulty TUKE, právnická fakulta TTU a
Ekonomická fakulta UMB. Naopak, na druhom konci grafu sa umiestňuje Filozofická
fakulta UK, Fakulta elektrotechniky a informatiky v Žiline a Strojnícka
fakulta STU, kde študenti ktorí boli nedostatočne informovaní vyjadrili zároveň
aj nespokojnosť so zvládnutím prechodu na dištančnú metódu výučby. Zlý výsledok
pre odbor všeobecného lekárstva priniesla hlavne Bratislavská Lekárska fakulta
UK s najhoršou mierou informovanosti a spokojnosti študentov – rozdiel tejto
fakulty oproti ostatným je tak signifikantný, že bude potrebné bližšie zistiť
nedostatky na danom pracovisku. Kvantitatívne dáta potvrdzujú aj odpovede na
otvorené otázky, kde je miera nespokojných študentov opisujúcich nedostatky z tejto
fakulty nadpriemerne vysoká. Je nutné však vyzdvihnúť, že množstvo medikov
napriek kritike vyzdvihlo jedno pracovisko, kliniku ORL, ktoré sa im venovalo
nadpriemerne.
Pozitívnou správou je, že z
hľadiska technickej vybavenosti môžeme konštatovať bezproblémový stav zo strany
študentov. Výrazná väčšina študentov označila, že ich technické vybavenie bolo
dostačujúce, a to ako pre výučbu (91,75%), tak aj pre záverečné skúšky (93,26%)
či štátne skúšky (72,38%). Ani otvorené otázky nepoukazovali na vážnejšie nedostatky
v technickom zabezpečení študentov.
Naopak, za pozornosť stojí
fakt, že až 19% študentov malo skúsenosť s nutným opakovaním skúšok v prípade
zlyhania techniky (ako slabé internetové pripojenie alebo zlyhanie pripojenia
či už zo strany študenta alebo pedagóga). Pozornosť si zaslúžia aj niektoré
pripomienky k otvoreným otázkam, ktoré naznačovali, že aj ojedinelé technické
nedostatky boli dôvodom pre diskvalifikáciu zo skúšok. Týmto špecifickým
problémom sa budeme bližšie venovať na úrovni daných pracovísk.
Študenti si vedia
predstaviť z dlhodobého hľadiska prechod na kombinovanú metódu výučby
Pri prechode na dištančnú metódu
výučby sme skúmali, či študenti vnímajú nadobudnuté vzdelanie a zručnosti na
rovnakej úrovni, ako v prípade riadnej výučby. Jednoznačne môžeme
konštatovať, že študenti nevnímajú e-learning ako plnohodnotnú náhradu za prezenčnú
formu výučby, ale skôr ako nástroj pre zlepšenie a skvalitnenie výučby. Odpovede
na otázku, či študenti nadobudli porovnateľné vedomosti, sa rôznia podľa odborov.
Napriek rôznym skúsenostiam s dištančnou výučbou
si až 49,8% študentov vie predstaviť aby ich štúdium bolo kombinované
dištančne a prezenčne aj mimo mimoriadnych opatrení. Z pohľadu nových
trendov vo vzdelávaní je to silný signál, ktorý poukazuje na potrebu
premyslenia úpravy študijných programov tak, aby zohľadňovali viac možnosti
digitálnych technológií v prospech efektívnejšieho procesu vzdelávania a vyššej
miery interaktivity počas výučby.
Viac si vedia študenti predstaviť, že by dištančne
prebiehali prednášky oproti seminárom a cvičeniam. Najviac si kombinovanú výučbu
vedia predstaviť študenti odborov architektúra a urbanizmus, ekonómia a
manažment a informatika. Opačne to vnímajú študenti chémie, všeobecného
lekárstva a chemického inžinierstva a technológii.
III. SKÚŠKY A ŠTÁTNE SKÚŠKY POČAS COVID-19
Jednou z najväčších výziev
tohto obdobia bolo ukončenie semestra, prípadne celého štúdia. V prípade
bežných skúšok väčšine študentov boli upravené podmienky a metóda (69%) ako aj
obsah (66%), tak aby zohľadňovali zmeny vo výučbe. Skúšky bez zmeny tvorili len
malú časť skúšok. Najčastejšie boli využívané testy a to najmä na bakalárskom a
spojenom stupni. U študentov druhého a tretieho stupňa boli v výraznejšie
zastúpené skúšky písomné aj ústne pomocou videohovoru, ako aj nahradenie skúšky
prácou či projektom.
V prípade štátnych skúšok
bolo úprav v obsahu alebo metóde výraznejšie menej (25%). Taktiež skoro
polovica študentov mala svoje štátnice prezenčne (45%), boli ale upravené
dátumy na odovzdanie záverečných prác (63%) ako aj harmonogram štátnych skúšok
(58%). Celkovo skôr prevažovala pozitívna skúsenosť so skúškami (69%) ako aj
štátnymi skúškami (59%).
V dotazníku sa 33% študentov priznalo, že bolo jednoduchšie podvádzať za týchto podmienok. Pre 43% respondentov boli naopak skúšky upravené tak, aby sa nedalo. Najčastejším opatreniami bol obmedzený čas alebo odpoveď na zadanie sa nedalo ľahko nájsť na internete či v materiáloch. Približne 23% z nich sa stretlo s tým, že si museli inštalovať špeciálny program, ktorý mal sledovať ich aktivitu počas skúšok. Aj keď sme sa na to nepýtali, respondenti nás v otvorených otázkach upozornili, že už počas semestra, mnoho študentov nedostávalo spätnú väzbu a interakcie s učiteľmi neboli časté. V tom prípade je nepostačujúce, že na konci semestra vidia študenti len skóre z testu a nie hodnotenie, ktoré by ich dokázalo nasmerovať v ďalšom rozvoji.
IV. FINANČNÁ SITUÁCIA ŠTUDENTOV
Socio-ekonomickú situáciu
študentov nespomíname náhodou. Aj náš prieskum ukázal, že pokles príjmov má
negatívnu koreláciu so spokojnosťou študentov so svojím štúdiom (r=-0,88,
p=0,0206). Viacerí študenti museli počas korona krízy nielen študovať, ale aj
rozmýšľať nad tým ako získať financie na pokrytie vlastného živobytia. Najväčší
prepad príjmov zažili tí čo žijú na internátoch, často pretože sa museli
vysťahovať a nemohli pokračovať v práci. Tí, čo bývajú v prenájme zažili
dvojnásobnú finančnú núdzu oproti slovenskému priemeru (SR: 7%, žijúci v
prenájme 15%).
Približne tretina študentov
počas posledného roka nemala žiaden vlastný príjem. Z tých čo pracujú, o viac
ako 70% svojho príjmu v mesiacoch marec, apríl a máj prišlo až 32%
zarábajúcich. Mierny pokles do 70% zažilo ďalších 30% respondentov. Necelá
tretina si udržala približne rovnaký príjem. Pre 7% zarábajúcich študentov
dokonca ich príjmy narástli. Naprieč populáciou išlo o významný prepad príjmov,
čo sa odzrkadlilo aj v otázke, kde sme sa pýtali koľko študentov nebude
schopných pokračovať v štúdiu bez finančnej pomoci (23%).
Veľká časť študentov sa spolieha na príjmy z letných brigád, či iných aktivít, tie sú ale teraz značne obmedzené, čo môže viesť študentov k rozhodnutiu prerušiť štúdium. Vysokoškolské vzdelanie je jeden z najvýznamnejších prvkov sociálnej mobility, preto je dôležité pozorne sledovať finančnú situáciu študentov, najmä tých zo sociálneho slabšieho prostredia.
V. DUŠEVNÉ ZDRAVIE ŠTUDENTOV
Mimoriadne opatrenia
predstavovali výzvu nielen pre technické a organizačné zvládnutie výučby, ale
taktiež na psychické zdravie všetkých. Pre mnohých bolo toto obdobie, časom
oddychu, spoločných momentov s rodinou a pokoja. Kombinácia sociálnej izolácie,
neistých správ a zmätočných informácii od školy, viedlo často ku stavom
úzkosti, stresu a osamelosti. Napriek tomu, že 74% respondentov malo niekoho s
kým sa mohlo porozprávať, každý štvrtý respondent takú možnosť nemal, okolo 27%
študentov sa cítilo osamotených. Necelá polovica respondentov mala nadmerný
stres zo školy a skoro 40% cítilo málo chuť niečo robiť. I keď vážnejšie
prejavy ako depresie (29%) a úzkosť (33%) pociťovalo menej ľudí, ide stále o
neprimerane veľkú časť populácie.
Mnohým z týchto prejavov sa
dalo predísť či už pomocou lepšej komunikácie, ale napríklad aj cez ponuku
psychologickej poradne počas mimoriadnej situácie. Takáto možnosť bola
ponúknutá len 16% študentov. Aj keď výskum na Univerzite Komenského nepotvrdil
výraznejší nárast prípadov duševných porúch z dôvodu COVID-19 na začiatku
pandémie (Hajdúk, Heretik a spol., apríl 2020)[1],
neskoršie prieskumy zaznamenali nárast, hlavne keď opatrenie už pôsobili dlhšie
na ľudskú psychiku (SAV – Ako sa máte, Slovensko?, máj 2020)[2]. Do
budúcnosti je nevyhnutné viac spolupracovať s rôznymi organizáciami a
inštitúciami, na sledovaní duševného zdravia mladých ľudí na vysokých školách,
keďže patria medzi rizikovú skupinu. A vytvárať preventívne mechanizmy, ktoré
dokážu chrániť mladých ľudí od vážnejších problémov.
Študentská rada vysokých škôl so zhrozením sleduje odhalenia posledných týždňov, ktoré poukazujú na nedostatky vysokoškolského systému. Zabudli sme budovať kultúru akademického bádania, ktoré má byť založené na úprimnej snahe spoznávať a nechali sme priestor ľuďom, ktorí tento systém zneužili na jednoduché nadobudnutie titulu a spoločenského statusu. Principiálne odsudzujeme včerajšie výroky predsedu vlády o tom, že sa mu nechcelo písať vlastnú prácu samostatne a ako si ani nepamätá ako prácu tvoril. Predseda vlády podľa vlastných slov bojuje proti korupcií a za lepšie Slovensko a pritom sa nevie sám slušne správať voči zástupcom médií, ktoré poukazujú na podobné praktiky, aké on ešte pred časom sám odsudzoval.
V prípade všetkých troch čelných predstaviteľov novej vlády ide o
pochybenia, ktoré odhaľujú nedostatky pri zadávaní prác, slabú prácu so zdrojmi
a nedostatočné vzdelávanie o správnom citovaní. Zlyhal študent, ktorý takúto
prácu odovzdal, zlyhal školiteľ a oponent, ale zlyhal aj systém, ktorý
takúto prácu nechal prejsť. Ako študentská reprezentácia musíme takéto konania
odsúdiť a očakávame od politikov, že sa dištancujú od týchto praktík. Politici by mali byť príkladom slušnosti a morálnosti
pre nás študentov a všetkých občanov, preto nám aj chýba jasné vyvodenie
politickej zodpovednosti, aj keď ide o pochybenia, ktoré sa udialo dávnejšie.
Zodpovednosť leží aj na pleciach samotných univerzít, preto vyzývame Univerzitu
Komenského v Bratislave, aby prešetrila záverečnú prácu premiéra Matoviča, tak
ako to urobila Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici v prípade Andreja
Danka.
Na väčšiu reformu vysokých škôl čakáme od roku 2002. Pred dvoma rokmi sa
podarilo začať túto reformu zmenami v akreditáciách, ktorá začína viac
odzrkadľovať európske štandardy a ich kvalitu, ktorú raz chceme mať aj na
slovenských vysokých školách. Veríme, že najbližšie mesiace nám ukážu, že to
bol krok správnym smerom. Reforma vysokých škôl ale nekončí pri akreditáciách,
je potrebné upraviť legislatívny rámec a taktiež financiami motivovať vysoké
školy, aby sa stali skutočným centrom vzdelania, poznania a občianskeho života.
Vysoké školy by tak dostali väčší priestor sa diverzifikovať podľa svojho
poslania, zamerania a potrieb ich okolia, či slovenských priorít.
Študentská rada vysokých škôl pozýva predsedu vlády ako aj ministra
školstva k spoločnej diskusii o budúcnosti vysokého školstva na Slovensku. Sme
pripravení hájiť záujmy študentov a byť plnou súčasťou kľúčovej reformy Vlády
SR.
My, dolu podpísané študentské
spolky, organizácie, študentské časti akademických senátov fakúlt a univerzít,
a zástupcovia študentov rázne odmietame praktiky smerujúce k degradácií
vysokoškolského vzdelávania. Vyhlásenia niektorých vrcholných politických predstaviteľov
sú priamo v rozpore s akademickými hodnotami a morálnymi zásadami, ktoré by
mali tvoriť základ vysokoškolského vzdelávania. Je zarážajúce, že obhajoba
zaznieva od tých, čo len prednedávnom kritizovali bývalú koalíciu za ich postoj
v podobnej kauze.
Odmietame vyhlásenia, že každý
študent si svoje štúdium podľa možností zľahčuje a že menšie podvody sú
ospravedlniteľné pracovnou vyťaženosťou študenta alebo inými faktormi. Kvalitné
vzdelanie má byť náročné a má preveriť skutočné schopnosti študenta.
Vyzývame politických predstaviteľov
na vyvodenie osobnej zodpovednosti a prípravu nových mechanizmov na odhaľovanie
akademických podvodov. Žiadame, aby bolo umožnené vysokým školám odobrať
akademický titul ak sa spätne ukáže, že došlo k závažným pochybeniam.
Udalosti posledných
dní sú “kopancom do zadku” nielen pre vládu, ale pre celú akademickú obec,
ktorá si už nemôže zatvárať oči pred podvodmi. Nastal čas nabrať odvahu a
pomenovať nekvalitné inštitúcie a programy, ktorých jediným účelom je
rozdávanie akademických titulov.
Nadobudnutie titulov musí byť
podmienené poctivou prácou, a nie známosťami, peniazmi a podvodmi. Cieľom
vzdelania nie je získať písmená pred alebo za menom, ale umožniť ľuďom rozšíriť
svoje poznatky, nadobudnúť nové vedomosti, schopnosti a zručnosti.
Konečným výsledkom vysokého školstva
nie je titulovaná spoločnosť, ale vzdelaná spoločnosť s hodnotami a s citom pre
spravodlivosť. Pre vrcholných politikoch nestačí nepodvádzať a len byť v súlade
so zákonom. Očakávame, že čelní predstavitelia štátu nám svojim správaním a
vyjadrovaním pôjdu príkladom.
Výroky:
„Každý
študent si to nejakým spôsobom zľahčuje.” B. Kollár
“To,
čo sa stalo, v prvom rade odkrýva úroveň nášho vysokoškolského vzdelania i to,
že väčšina študentov neštuduje pre svoje vzdelanie, ale kvôli
titulu.” I. Matovič
„Nenapísal
som ani písmenko, prepísala mi ju kamarátka, ktorá vedela robiť na počítači.“
I. Matovič
„Ja nemám prečo odstupovať. Ja som získal magisterské štúdium lege artis. Ak sa to niekomu nepáči, treba zmeniť zákon.“ B. Kollár
Signátori vyhlásenia:
Študentská rada
vysokých škôl
ŠČAS Univerzity
Komenského v Bratislave
ŠČAS Technickej univerzity v Košiciach
ŠČAS Žilinskej univerzity v Žiline
ŠČAS Univerzity
sv. Cyrila a Metoda v Trnave
ŠČAS Technickej univerzity vo Zvolene
ŠČAS Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií
Študentský
parlament Ekonomickej univerzity v Bratislave
Slovenská
asociácia študentov a absolventov psychológie, UNIPO,
UPJŠ, UKF, UCM
IVSA Slovakia,
UVLF
Študentský Cech
Strojárov, STU
Združenie
študentov Stavebnej fakulty, STU
Študentský
rozhlas Košice, UPJŠ
Rada
ubytovaných študentov, UNIZA
Centrum národov Slovensko, UMB
Komora študentov práva, UK
Za našu FIIT, STU
ŠČAS Prírodovedeckej
fakulty Univerzity Komenského
ŠČAS Farmaceutickej
fakulty Univerzity Komenského
ŠČAS Fakulty elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach
SČAS Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity
Študentský
parlament elektrotechnikov a informatikov, STU FEI
Študentský
parlament Fakulty verejnej správy, UPJŠ
Študentská rada
Prírodovedeckej fakulty, UPJŠ
Vyhlásenie sme predniesli taktiež na proteste Za odpochodovanie plagiátorov z politiky (3.7.2020 v Bratislave). Príhovor ŠRVŠ začína okolo 20 minúty.
Dňa 30.6.2020
sa uskutočnilo rokovanie zástupcov Slovenskej rektorskej konferencie, Rady
vysokých škôl a Študentskej rady vysokých škôl formou telekonferencie za účelom
prijatia spoločného stanoviska k aktuálnym témam v oblasti vysokoškolského
vzdelávania.
V kontexte
napĺňania poslania vysokých škôl, ktoré, okrem iného a predovšetkým, zahŕňa
výchovu odborníkov s najvyšším vzdelaním, vysokými morálnymi zásadami,
občianskou a spoločenskou zodpovednosťou, orgány reprezentácie vysokých
škôl odmietajú vyjadrenia tých politických predstaviteľov, ktorí vyjadrili
snahu zľahčiť alebo ospravedlniť plagiátorské správanie a naznačujú, že každý
študent si rád skráti cestu k akademickému titulu. Získanie akademického titulu
má byť výsledkom systematického svedomitého štúdia za prísneho dodržania
akademických princípov.
Na politických
zástupcov sú kladené vyššie morálne a etické nároky než na bežných ľudí, čakáme
od nich, že nám budú vzorom vo svojom konaní. Cieľom vysokoškolského štúdia je
nielen ukončiť všetky náležitosti v rámci právnych noriem, ale zvládnuť to
poctivo a eticky. Teda za dodržania zvyklostí a pravidiel fungovania
akademickej komunity, akademických slobôd a akademických práv, vrátane náležitého
citovania myšlienok a duševného vlastníctva iných autorov.
Predstavitelia orgánov
vysokoškolských reprezentácií vyzývajú samosprávne akademické orgány
Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici, aby ozrejmili medializované
skutočnosti, zaujali k nim jasné stanovisko a vyvodili dôsledky
v rámci akademickej samosprávy. Zároveň apelujú na kompetentné orgány –
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a Slovenskú akreditačnú
agentúru pre vysoké školstvo, aby prešetrili vzniknutú situáciu na danej
vysokej škole a aby v rámci svojich kompetencií prijali systémové
opatrenia pre zamedzenie vzniku takýchto problémov v budúcnosti.
Sprievodca výučbou počas COVID-19 (viac na srvs.eu/covid-19)
Študentská
rada vysokých škôl zmapovala prostredníctvom anonymného dotazníku stav a
priebeh dištančnej výučby na vysokých školách a vydala Sprievodcu výučbou počas COVID-19, v ktorom oznamuje zistenia ako
aj navrhuje spôsoby skvalitnenia výučby počas tohto neľahkého obdobia.
Študentská
rada vysokých škôl vykonala v období 20. – 26. marca 2020 prieskum zameraný na
spokojnosť a skúsenosti študentov s priebehom dištančnej (vzdialenej) metódy
výučby na slovenských vysokých školách.
Prieskum
ŠRVŠ bol vykonaný na relevantnej vzorke študentov a vyplynuli z neho
znepokojivé závery, reflektujúce nepripravenosť vysokých škôl na prechod z
prezenčnej na dištančnú metódu vzdelávania. Za najproblematickejšie ŠRVŠ
považuje využívanie najmä pasívnych metód výučby, teda predovšetkým samoštúdium
a nedostatočná komunikácia, obzvlášť pri otázkach týkajúcich sa
ubytovania, absolvovanie semestra (zápočty, skúšky) a ukončenia štúdia
(záverečné práce, štátnice). Okrem poukázania na nedostatky, prináša ŠRVŠ rôzne
návody na skvalitnenie vzdelávacieho procesu na základe príkladov dobrej praxe
zahraničných, ale i slovenských vysokých škôl.
Napriek
tomu by sme chceli oceniť všetkých vyučujúcich, ústavy, katedry, fakulty a
vysoké školy, ktoré vyvinuli maximálne úsilie plnohodnotne nahradiť prezenčnú
výučbu, vytvárajú množstvo materiálov a ochotne odpovedajú na otázky svojich
študentov. Nielen základné a stredné školy totiž bojujú s prekážkami pri
sprístupnení vzdelávania, s problémami bojujú aj vysoké školy.
Študentom nezáleží len na absolvovaní skúšok, ale najmä na nadobudnutí vedomostí, zručností a kompetencií. Preto ŠRVŠ považuje za nevyhnutné, aby napriek mimoriadnej situácii mali všetci študenti prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, uznané nadobudnuté vzdelanie (spolu s hodnotením zohľadňujúcim dané okolnosti), ako aj možnosť dokončiť letný semester 2020 s čo najmenšími posunmi v harmonograme. Ďalej je potrebné zabezpečiť prístup študentov k jasným informáciám a pokynom zo strany vyučujúcich a vysokých škôl a docieliť zastúpenie študentov pri rozhodnutiach, týkajúcich sa riešení a postupu v krízovej situácií.
Mimoriadna
situácia, na druhú stranu, prináša možnosti zdokonaliť sa v digitalizácii
mnohých vnútorných aj vonkajších procesov, ale aj na skvalitnenie výučby ako
takej. Študentská rada vysokých škôl bude aj naďalej pozorne monitorovať
vývoj a progres vysokých škôl v oblasti vzdelávania a vyslovuje nádej, že je
možné, aby naše vysoké školy aj naďalej poskytovali špičkové vzdelávanie.
Kompletný
dokument Sprievodca výučbou počas
COVID-19 nájdete na stránke srvs.eu/covid-19/.
Valné zhromaždenie ŠRVŠ zasadalo v dňoch 05.
– 08.03.2020 v Novej Dubnici. Zasadnutia sa zúčastnilo 61 delegátov,
reprezentujúcich väčšinu slovenských vysokých škôl.
V aktuálnom období prevláda v spoločenskej
diskusii téma povolebných rokovaní a vytvorenia novej vlády. ŠRVŠ preto
politickým predstaviteľom pripomína, aby nezabudli na vlastné predvolebné sľuby
v oblasti školstva a aby sa zo vzdelávania stala pre novú vládu priorita.
ŠRVŠ chápe a víta potrebu navrátiť dôveru
spoločnosti v inštitúcie štátu, no zároveň dodáva, že bez významnej zmeny v
oblasti vzdelávania sa spoločenská obroda na Slovensku neudeje. Kvalitná veda a
vzdelávanie sú základom dobre fungujúcej spoločnosti 21. storočia. Iba tak totiž
spoločne môžeme presvedčiť mladých ľudí, že na Slovensku sa oplatí zostať
študovať, pracovať a žiť. ŠRVŠ ponúka predstaviteľom politických strán pomocnú
ruku v oblasti vysokoškolského vzdelávania a apeluje na vznikajúcu vládu, aby
nepostupovala metódou o nás bez nás.
Privítame, ak naše návrhy na zlepšenie vysokého školstva, ktoré sme predstavili
pred voľbami, budú súčasťou vízie novej vlády v oblasti vysokého školstva.
Valné zhromaždenie ŠRVŠ na zasadnutí prijalo
viacero uznesení týkajúcich sa oblastí duševného zdravia, zahraničných
študentov, ich ubytovania a povolebného postupu. Študentská rada vysokých škôl,
ako reprezentácia všetkých študentovpovažuje
za nevyhnutné, aby sa nová vláda zaoberala otázkami sociálnej podpory
študentov, skvalitňovaním vzdelávania, vedy, výskumu a s tým spojenou
adekvátnou infraštruktúrou.
Študentská rada vysokých škôl spolu
s viac ako 70 študentskými organizáciami, spolkami, reprezentáciami a
študentskými časťami akademických senátov pripravila spoločnú výzvu k blížiacim
sa voľbám. V nej apeluje na študentov a všetkých ľudí aby prišli 29. februára
2020 k volebným urnám a odovzdali svoj hlas stranám s jasnou víziou a plánom
pre zlepšenie vysokoškolského prostredia na Slovensku. Politické subjekty,
ktoré nerešpektujú akademické slobody, spochybňujú hodnotu vzdelávania a
výskumu, a nie sú ochotné viesť dialóg nepredstavujú pre nás riešenie našich
problémov. Celé znenie výzvy:
My, dolu podpísané študentské spolky, organizácie,
študentské časti akademických senátov fakúlt a univerzít, a zástupcovia
študentov, vyzývame všetkých mladých ľudí, aby využili svoj hlas v
nadchádzajúcich voľbách do Národnej rady SR. Mladí voliči dlhodobo patria medzi
najmenej zastúpené skupiny pri voľbách, pritom je to práve naša budúcnosť o
ktorej sa v nich rozhoduje. To, ktorým smerom sa Slovensko vydá nám napriek
zdaniu nie je ľahostajné, a preto pozorne sledujeme, aké kroky navrhujú
jednotlivé strany v oblasti vzdelávania a vedy, keďže tieto považujeme za
kľúčové pre úspech a ďalší rozvoj Slovenska. Očakávame, že nová vláda bude v
tomto duchu vytvárať na Slovensku prostredie v ktorom budeme chcieť zostať žiť,
študovať, pracovať a tak rozvíjať našu krajinu.
Štát by za žiadnych okolností nemal zasahovať do
akademických slobôd jednotlivých vzdelávacích a vedeckých inštitúcií. Všetci
študenti by mali mať možnosť získať vzdelanie v programe podľa ich slobodného
rozhodnutia. Pri pohľade na prebiehajúcu kampaň je potrebné rozlišovať medzi
kritickou analýzou vysokého školstva na Slovensku a spochybňovaním vzdelávania,
či výskumu ako spoločensky prospešnej činnosti. Na to aby sa zlepšovalo naše
školstvo a veda bude potrebný celospoločenský dialóg, ktorý bude možný len
vtedy, keď všetky strany budú pripravené počúvať a hľadať kompromisy pre dobro
celej spoločnosti.
Je ťažké si predstaviť, že niekto bez jasnej stratégie,
plánu a programu, bude schopný posunúť školstvo dopredu. O to viac, ak ide o
politické subjekty, ktoré nerešpektujú akademické slobody, spochybňujú hodnotu
vzdelávania a výskumu, a nie sú ochotné viesť dialóg. Mladí ľudia by nemali byť
vnímaní ako ľahostajní, preto chceme ako študenti vydať jasnú správu, že tieto
strany pre nás nepredstavujú riešenie našich problémov. Apelujeme na všetkých, ktorí
29. februára 2020 pristúpia k volebným urnám, aby svoj hlas využili zodpovedne.
Tak, aby sme sa spoločne vydali na cestu ku kvalitnejšiemu vzdelávaniu a
výskumu, v slobodnom, demokratickom a atraktívnom prostredí.
Signatári výzvy:
Študentská rada vysokých škôl
Študentské časti akademických senátov univerzít:
ŠČ AS Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU)
ŠČ AS Univerzita Komenského v Bratislave (UK)
ŠČ AS Ekonomická univerzita v Bratislave (EUBA)
ŠČ AS Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
(SPU)
ŠČ AS Technická univerzita v Košiciach (TUKE)
ŠČ AS Technická univerzita vo Zvolene (TUZVO)
ŠČ AS Bratislavská medzinárodná
škola liberálnych štúdii (BISLA)
Študentské časti akademických senátov fakúlt:
ŠČ AS Podnikovohospodárska fakulta EUBA
ŠČ AS Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU
ŠČ AS Fakulta elektrotechniky a informatiky STU
ŠČ AS Fakulta ekonomiky a manažmentu SPU
ŠČ AS Stavebná fakulta STU
ŠČ AS Fakulta informatiky a informačných technológií STU
ŠČ AS Pedagogická fakulta UK
ŠČ AS Fakulta architektúry STU
ŠČ AS Filozofická fakulta UK
ŠČ AS Právnická fakulta UK
ŠČ AS Prírodovedecká fakulta UK
ŠČ AS Fakulta podnikového manažmentu EUBA
ŠČ AS Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave STU
ŠČ AS Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie TUKE
ŠČ AS Fakulta elektrotechniky a informatiky TUKE
ŠČ AS Fakulta sociálnych vied UCM
ŠČ AS Lekárska fakulta UPJŠ
ŠČ AS Filozofická fakulta UPJŠ
ŠČ AS Strojnícka fakulta STU
Komora študentov AS UVLF v Košiciach
ŠČ AS Fakulta riadenia a Informatiky UNIZA
Študentské parlamenty a študentské rady:
Študentský parlament Ekonomickej univerzity v
Bratislave
Študentský parlament Obchodnej fakulty EUBA
Študentský parlament Národohospodárskej fakulty EUBA
Študentský parlament Fakulty medzinárodných vzťahov
EUBA
Študentský parlament Fakulty aplikovaných jazykov EUBA
Študentský parlament Fakulty podnikového manažmentu
EUBA
Študentský parlament elektrotechnikov a informatikov
STU
Študentská rada Materiálovotechnologickej fakulty so
sídlom v Trnave STU
Študentský parlament Fakulty architektúry STU
Študentská rada Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Študentská rada Trnavskej univerzity
Študentská rada BISLA
Študentská rada Prírodovedeckej fakulty UPJŠ
Študentský parlament Fakulty verejnej správy UPJŠ
Študentská rada Jedlíkova 9
Študentské organizácie, spolky a iniciatívy:
AIESEC Slovensko
Slovenský spolok študentov farmácie
AZU – Aktivita zvyšuje úspech
Spolok košických študentov farmácie
Slovenský spolok študentov zubného lekárstva
Slovenská asociácia študentov a absolventov psychológie
Martinský Klub medikov
Spolok medikov mesta Košice
Komora študentov práva
Európske združenie študentov práva v Bratislave
Univerzitná rada mesta Trnava
Študentský rozhlas Košice (UPJŠ)
Rada ubytovaných študentov ŠD Mladosť (STU)
Združenie študentov stavebnej fakulty STU
CHEM – Spolok študentov FCHPT STU
Študentský Cech Strojárov STU SjF
Esport STUBA
Študentské združenie Cultura nostra (FiF UK)
ActofKAA Student Theatre (FiF UK)
Spolok Jozefa Miloslava Hurbana (EBF UK)
Časopis atteliér (FMK UCM)
Univerzitné divadlo THE.ART.RE (UCM)
Študentský spolok Fakulty práva PEVŠ
ELSA Košice (UPJŠ)
IVSA Slovakia (UVLF)
Univerzál – časopis študentov FF UPJŠ
Debatný klub UPJŠ
StudentiFMUK.online (FM UK)
Digital Marketing Club (FM UK)
Študentský radca na SvF STU
Debatný spolok Právnickej fakulty Univerzity Komenského
v Bratislave
