Home Blog

Tlačová správa: Parlament prijal novelu o odoberaní titulov, na rade sú politici

0

Študentská rada vysokých škôl víta prijatie novely zákona o vysokých školách, ktorou sa upravuje proces odnímania a vzdania sa akademických a vedecko-pedagogických titulov. Po dlhoročných snahách sa podarila prijať novela zákona, aj keď s niektorými nedostatkami. Vysoké školy, nemôžu odobrať titul, ktorý bol udelený pred rokom 2021, ale titulu sa môže vzdať každý.

ŠRVŠ oceňuje ustanovenie novely zákona, ktorým sa umožňuje absolventovi dobrovoľne sa vzdať titulu. Zároveň vyzýva predsedu vlády I. Matoviča, ktorý opakovane tvrdil, že sa „titulu nemá problém vzdať”, aby tak urobil okamžite po nadobudnutí účinnosti novely zákona. Vyzývame aj ostatných členov vlády, poslancov parlamentu a všetkých politikov, ktorým zostal aspoň kúsok svedomia a ktorí vedia, že pri písaní záverečnej práce podvádzali, aby sa dobrovoľne vzdali titulu. Vyšlite signál mladým ľuďom a celej spoločnosti, že aj politici vedia vyvodiť osobnú zodpovednosť a že titul má byť výsledkom poctivej práce, a nie podvodov. 

V Bratislave 5.11.2020

Tlačová správa: Študentský týždeň duševného zdravia

0

Pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia (10.10.) pripravila Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ) v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR, študentskými spolkami a odbornými organizáciami Študentský týždeň duševného zdravia (12. – 15.10.). 

Počas Študentského týždňa duševného zdravia budeme spolu s odborníkmi približovať témy súvisiace s duševným zdravím a  jeho prepojením na vzdelávanie. Venovať sa budeme aj súčasnej pandemickej situácii a jej dopadu našu duševnú pohodu študentov. V neposlednom rade otvoríme problematiku slabých podporných systémov a ponúkneme myšlienky a nápady ako môžu vysoké školy pomôcť k duševnej  pohode  svojich študentov. 

Celé podujatie bude naživo vysielané na Facebooku ŠRVŠ a účastníci sa budú môcť zapojiť do diskusie pomocou aplikácie Sli.do. Viac informácií o programe nájdete vo Facebookovej udalosti .

Program

Pondelok (12.10.) o 17:30

Diskusia: Duševná (ne)pohoda mladých a vzdelávanie

Úvod: Dr. Viktor Svetský (MZ SR – oddelenie nadrezortnej koordinácie, kancelária ministra) Ing. Lukáš Sekelský PhD. (MZ SR – sekcia reformnej agendy)

Hostia: Doc. PhDr. Denisa Šoltésová, PhD (Trojlístok n.o.), PhDr. Vladimír Stanislav, PhD., MPH, (OLÚp Predná Hora), PhDr. Marek Madra PhD. (IPčko)

Utorok (13.10.) o 17:30

Workshop: Ako zvládať stres?

Organizácia: Slovenská asociácia študentov a absolventov psychológie (SAŠAP)

Streda (14.10.) o 17:30

Diskusia: Pandémia a čo môžu robiť vysoké školy pre duševné zdravie

Úvod: Ursa Leban (Európska študentská únia – ESU)

Hostia: PhDr. Michal Hajdúk PhD. (Katedra psychológie FIF UK, Psychiatrická klinika LF UK a UNB, Centrum výskumu psychických porúch) Mgr. Veronika Zibrinylová PhD. (UNIPOC – UPJŠ) MUDr. Mária Matisová (Psychiatrická klinika LFUK a UNB)

Štvrtok (15.10.) o 18:00

Workshop: syndróm vyhorenia

Organizácia: Slovak Medical Students’ Association (SloMSA)

V Bratislave 12.10.2020

Tlačová správa: ŠRVŠ pripravila výstavu, na ktorej ukazuje, ako bývajú študenti v roku 2020

0

Študentská rada vysokých škôl („ŠRVŠ“) spustila dňa 6.10.2020 výstavu fotografii vysokoškolských internátov na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Touto výstavou ŠRVŠ poukazuje na nedôstojné podmienky, v ktorých žijú študenti.

Slovensko už dlhé roky zápasí s odchodom mladých ľudí za štúdiom do zahraničia. Vlastne nezápasí. Politickí predstavitelia naprieč celým politickým spektrom doteraz veľa rozprávali, ale málo konali a úplne ignorovali fakt, že nám do zahraničia odchádza takmer každý piaty študent. Do dnešného dňa nepredstavili víziu, ako chcú zvýšiť kvalitu vzdelávania a zlepšiť podmienky na štúdium.

Mladí ľudia neodchádzajú len za vyššou kvalitou, ale aj za dôstojnejšími podmienkami a priestorom na sebarealizáciu. Slovensko  im nevie zabezpečiť slušné ubytovanie a podmienky na štúdium, čím nielen odstrašuje slovenských maturantov, ale nevie byť atraktívne ani pre zahraničných študentov. Dezolátny stav slovenských internátov a celkovej vysokoškolskej infraštruktúry, zle nastavený systém sociálnej podpory študentov a mnohé ďalšie faktory spôsobujú, že si mladý človek radšej vyberie štúdium a život  v zahraničí, najmä v Českej republike.

Z tohto dôvodu ŠRVŠ zmapovala a vyhotovila fotografie z väčšiny slovenských vysokoškolských internátov, aby poukázala tak na otrasné podmienky študentov, ako aj na výsledky rekonštrukcie z poslednej (a jedinej) finančnej dotácie 50 miliónov, ktorú alokovala ešte vláda P. Pellegriniho. Tieto fotky sú vystavené v rámci výstavy #môjintrák – ako žijú vysokoškoláci v roku 2020 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave do 15.10.2020. Majú ukázať politikom, ako aj širokej verejnosti jeden z dôvodov, prečo mladý človek radšej utečie študovať do zahraničia.

ŠRVŠ súčasne rozbieha rokovania s kompetentnými orgánmi a politikmi, od ktorých bude požadovať jasnú stratégiu spolu s adekvátnymi finančnými zdrojmi na zabránenie úteku našej mládeže za hranice Slovenskej republiky.

V Bratislave 7.10.2020

Aktuálna situácia neformálneho vzdelávania na základných a stredných školách v Slovenskej republike

0

V čase pandémie, kedy je potrebná každá jedna pomocná ruka, sa v dobrovoľníckych činnostiach angažuje veľmi veľa študentov zo základných, stredných aj vysokých škôl. Aktívni sú najmä mladí ľudia, ktorí už skúsenosť s podobnou aktivitou majú napr. z organizácii poskytujúcich neformálne vzdelávanie. Tento typ vzdelávania je organizovaným, systematickým vzdelávaním určeným pre skupiny populácie, dospelých i deti vo vybraných typoch, formách ale aj obsahových oblastiach a organizované rôznymi inštitúciami.

Samotné vzdelávanie môžeme rozdeliť do troch kategórii – formálne, neformálne a informálne. Formálne vzdelávanie prebieha v inštitúciách na vzdelávanie a odbornú prípravu, školách i univerzitách, po jeho ukončení sú absolventom udelené doklady o jeho absolvovaní – diplom či vysvedčenie. Informálne vzdelávanie je súčasťou bežného života každého z nás, nie je inštitucionálne ale prebieha napr. v rodine alebo medzi priateľmi pričom si ho nemusíme vôbec uvedomovať.

A čo je neformálne vzdelávanie?

Prebieha súbežne s hlavným školským vzdelaním a zvyčajne nie je ukončené vydaním oficiálnych dokladov. Sú to rôzne aktivity vzdelávacieho, športového či umeleckého charakteru mimo formálneho procesu vzdelávania, napr. záujmové krúžky, skauting, dobrovoľnícke aktivity, vzdelávanie v základných umeleckých školách a mnoho iných aktivít. Mladých ľudí ovplyvňujú formujú a motivujú už počas štúdia. Realizujú ho rôzne inštitúcie, fyzické i právnické osoby, pričom môže byť akreditované alebo neakreditované. Žiaci stredných a základných škôl sa najčastejšie stretávajú s neformálnym vzdelávaním v školských kluboch, na záujmových krúžkoch, centrách voľného času, prípadne v umeleckých školách.

Neformálne vzdelávanie sa delí na: ďalšie odborové, rekvalifikačné, kontinuálne či záujmové neformálne vzdelávanie. Kladie väčší dôraz na výchovu, rozvoj osobnosti a osobný rast. Zručnosti, ktoré je možno nadobudnúť v neformálnom vzdelávaní je mnoho, hlavnými oblasťami tohto druhu vzdelávania je finančná gramotnosť, vzťahy, občianstvo, prosperita, zamestnanosť. Cieľom je aj participácia jedinca na živote spoločnosti. Neformálne vzdelávanie je jednou z podmienok prijatia na VŠ v zahraničí.

V rámci projektu „Inovácia poznatkov k prosperite – budovanie a posilňovanie medzisektorovej participácie s dôrazom na rozvoj potenciálu mládeže menej rozvinutých regiónov v oblasti vedy a techniky“ (kód ITMS 314010Q423), ktorý je financovaný́ OP Efektívna verejná správa z Európskeho sociálneho fondu sme realizovali prieskum na 150 základných a stredných školách, ktorým sme mapovali situáciu neformálneho vzdelávania na ZŠ a SŠ. Výsledky prieskumu boli miestami veľmi prekvapivé:

  • Až 92,7% škôl neformálne vzdelávanie poskytuje, preto by sa oplatilo podporiť tento druh vzdelávania. No 7,3% opýtaných škôl neposkytuje svojim žiakom neformálne vzdelávanie.
  • Najčastejšie je poskytované neformálne vzdelávanie je umeleckého charakteru (spev, výtvarná,…), výučba cudzích jazykov alebo IT vzdelávanie.
  • Informácie o záujme zo strany žiakov a rodičov taktiež potvrdili záujem o neformálne vzdelávanie. Najväčší záujem je o športové aktivity, umelecké krúžky, výučbu cudzích jazykov alebo IT vzdelávanie.
  • Pri porovnaní záujmu o neformálne vzdelávanie žiakov ZŠ a SŠ sme zistili najväčší rozdiel pri aktivitách umeleckého charakteru, a to konkrétne pokles záujmu študentov stredných škôl o 13,2%.
  • 91,2% škôl sa zapája do súťaží no až 8,8% sa nezapája. Najväčšie zastúpenie účasti majú vo všetkých krajoch matematické a jazykové olympiády a súťaže.
  • Až 65,3% škôl získalo prestížne ocenenie v súťažiach. Prekvapujúcim zistením bola nemalá účasť na zahraničných súťažiach či medzinárodných olympiádach.
  • Výrazný́ rozdiel podpory neformálneho vzdelávania je však zo strany zamestnávateľa pre vyučujúcich. Takmer 25,3% nepodporuje vzdelávanie vyučujúcich. Naopak 74,7% vyučujúcich podporuje pedagógov v návštevách rôznych workshopov, seminárov, školení nielen na Slovensku ale aj v zahraničí.
  • Prieskumom sme zistili že až 98,7% pedagógov si myslí, že neformálne vzdelávanie prispieva k rozvoju kognitívnych funkcii študentov, taktiež uvádzajú že u študentov, ktorí sa aktívne zapájajú v neformálnom vzdelávaní pozorujú najmä zodpovednejší prístup, schopnosť tímovej spolupráce, lepšie komunikačné schopnosti, väčšiu aktivitu a zapájanie sa do organizácii školských podujatí.

Podpora mladých ľudí tak zo strany rodiny, štátu, ale aj ďalších organizácií im môže pomôcť zdokonaľovať sa, rozvíjať a prehlbovať vedomosti, podporovať ich záujem o osobný rozvoj a zdokonaľovať schopnosti a zručnosti, v ktorých vynikajú. Neformálne vzdelávanie je jedným z hlavných aspektov budovania a posilňovania záujmu mladej generácie o štúdium prírodných a technických vied, ktoré patria stále medzi odbory so zníženým záujmom o štúdiom a ich absolventi patria medzi vyhľadávaných odborníkov, ktorých je na trhu v Slovenskej republike nedostatok. Tento typ vzdelávania je však potrebné rozvíjať a podporovať aspoň tak ako v zahraničí.

Autor:

Mgr. Roman Hapčo

Mgr. Monika Čičová

Ministerstvo školstva sa vykašľalo na vysokoškolákov

0

Tlačová správa

Študentská rada vysokých škôl („ŠRVŠ“) spoločne so Slovenskou akreditačnou agentúrou pre vysoké školstvo zverejnila v júli 2020 výsledky dotazníkového prieskumu o dopade COVID-19 na študentov. Medzi najzávažnejšie zistenia patrili údaje ohľadom socio-ekonomickej situácie študentov. Viac ako 22% študentov uvádza, že prišli o časť príjmov z práce (o prácu prišlo 12% študentov) a 17% študentov uviedlo, že človek, ktorý im prispieva na štúdium a život, mal výpadok príjmov alebo prišiel o prácu. Ako následok toho 23% študentov dokonca uvádza, že budú potrebovať nejakú finančnú pomoc aby mohli pokračovať v štúdiu. Ako je teda zrejmé, kríza mala, a stále má, veľmi negatívny vplyv na študentov vysokých škôl na Slovensku. 

Vysokoškolské vzdelanie by nemalo byť mladým ľuďom prístupné iba formálne, ale najmä reálne. Vláda SR v posledných mesiacoch podnikla viaceré kroky na podporu rôznych skupín obyvateľstva, na vysokoškolákov však štát aj napriek zverejneným dátam nemyslel. Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu SR („ministerstvo školstva”) svojou pasivitou a nečinnosťou odrádza celú generáciu mladých ľudí zo slabších socio-ekonomických pomerov od vysokoškolského štúdia.

ŠRVŠ ešte v apríli z vlastnej iniciatívy vyzvalo ministerstvo školstva na úpravu vyhlášky o priznávaní sociálneho štipendia, aby touto cestou dostali pomoc tí, ktorí ju nevyhnutne potrebujú. Navrhovali sme zdvihnúť minimálnu mesačnú výšku z 10 eur, čo je naozaj prinízka suma na pokrytie nevyhnutných nákladov, ako aj umožniť posudzovanie finančnej situácie rodiny za obdobie trvania krízy. V súčasnej situácii posudzovať príjem rodiny za predchádzajúci rok vo viacerých prípadoch nedáva zmysel. Bohužiaľ, ministerstvo školstva návrhy ŠRVŠ neakceptovalo a k úprave vyhlášky nedošlo. Ministerstvo školstva však nepodniklo ani žiadne iné kroky, ktorými by sa pomohlo tým, ktorí budú mať problém bez nejakej pomoci pokračovať v štúdiu. Vyslalo tak jasný signál – vysokoškoláci, robte si čo chcete, nezáleží nám na Vás!

Študentská rada vysokých škôl dôrazne vyzýva ministerstvo školstva, aby pripravilo systém podpory študentov zo zlých socio-ekonomických pomerov. Dovoľme mladým ľuďom študovať!

V Bratislave 14.8.2020

Výsledky prieskumu – Dopad COVID-19 na študentov

0

Výsledky prieskumu si môžete prečítať nižšie alebo stiahnuť dokument pdf. Sumár odpovedí za vyhodnotené vysoké školy (ak mali dostatočnú vzorku):

Základné frekvencie – celá vzorka
Univerzita Komenského v Bratislave
Slovenská technická univerzita v Bratislave
Technická univerzita v Košiciach
Prešovská univerzita v Prešove
Žilinská univerzita v Žiline
Ekonomická univerzita v Bratislave
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Trnavská univerzita v Trnave
Katolícka univerzita v Ružomberku
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
Technická univerzita vo Zvolene
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach
Vysoká škola múzických umení v Bratislave
Akadémia policajného zboru v Bratislave
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

Výsledky aj na úrovni fakúlt nájdete na flourish.studio/3720803.

Záznam TB – 23.júla 2020

TB: ŠRVŠ a SAAVŠ – dopad COVID-19 na študentov

Uverejnil používateľ Študentská rada vysokých škôl Streda 22. júla 2020

Úvod

Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú pandémiou a nejasnú budúcnosť opatrení pre vysoké školy je dôležité poznať reakcie vysokých škôl z pohľadu študentov. Preskúmať obdobie mimoriadnych opatrení počas prvej vlny z pohľadu kvality vzdelávania, schopnosti vysokých škôl flexibilne reagovať, a informovanosti študentov. Pozbierané informácie pomôžu pri zodpovednej príprave na prípadnú ďalšiu vlnu pandémie. Tiež poslúžia ako pohľad na vhodnosť rôznych foriem dištančnej výučby a možnosť modernizácie  študijných programov a metód výučby do budúcna s vyššou mierou využívania informačných technológií a digitalizácii výučby.

Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ) dostala za úlohu externé zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike v zmysle Európskych štandardov a usmernení. Kľúčovou zložkou zabezpečovania kvality je účasť zainteresovaných strán, a to sú okrem učiteľov predovšetkým študenti, absolventi, zamestnávatelia a ďalší partneri. Preto pohľad študentov na kvalitu vzdelávania patrí ku kľúčovým pilierom týchto postupov.

Agentúra bude v nasledujúcich rokoch pilierom posudzovania kvality vzdelávania študijných programov na Slovensku. Pre tieto účely už vydala akreditačné štandardy, ktoré sú požiadavkami na zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdávania Európskej úrovne. SAAVŠ sa zaujíma aj o to, ako vysoké školy zvládali vzdelávanie, podporu študentov, a ako flexibilne dokázali riešiť komplikácie spojené s mimoriadnou situáciou. Akcieschopnosť vysokých škôl a spôsoby, akými sa vysporiadali s prechodom na dištančnú formu vzdelávania dokážu indikovať funkčnosť i nefunkčnosť vnútorných procesov. Pre agentúru je kľúčové sledovať spôsob, akým pracoviská zabezpečili kvalitnú výučbu a ako dokázali informovať svojich študentoch o zmenách. Tiež, či zmeny, ktoré sa týkali metódy vzdelávania a skúšania, odzrkadľovali potreby danej oblasti a dokázali zvyšovať úroveň pripravenosti študentov, ich zručnosti a kompetencie aj v oblastiach samostatnej práce, práce s informáciami, mäkkých zručností či práce s informačnými technológiami.

SAAVŠ vníma tento projekt ako predpilotný projekt k vlastnému zisťovaniu študentskej spokojnosti, ktoré pripravuje ako súčasť budúcich akreditácií vysokých škôl. Spolupráca so ŠRVŠ súčasne využíva energiu a potenciál mladej generácie.

Študentská rada vysokých škôl tiež otvorila nové témy v súvislosti so spokojnosťou študentov a ich pohľadom na zvládnutie mimoriadnej situácie. Pozornosť upriamila na sociálne zázemie študentov počas mimoriadnych opatrení a dopad na ich duševné zdravie – či spôsoby, akým univerzity na tieto oblasti reagovali.

Dáta a zistenia budú v najbližších dňoch zaslané vysokým školám, ako aj študentským zástupcom. Je to práve na vnútorných orgánoch škôl aby získané údaje a informácie využili na úpravu svojho fungovania v prospech zlepšenia kvality výučby aj pri prechode na dištančnú výučbu, lepšej informovanosti a spokojnosti svojich študentov.

Hlavné zistenia a závery:

Pozitíva

  • Je možné všeobecne konštatovať, že spokojných študentov je viac ako nespokojných
  • V porovnaní s marcovými výsledkami je jasne vidieť zlepšenie parametrov spokojnosti ako aj informovanosti študentov
  • Jednoznačne sa potvrdilo, že na strane študentov prakticky neexistujú technické bariéry na využívanie e-learningových nástrojov, resp. moderných informačných technológií. To neplatí o strane vysokých škôl, kde sa ukázali nedostatky v zabezpečovaní technickej podpory učiteľov a vzdelávania. Prakticky úplne zlyhávala inštitucionálna podpora jednotných nástrojov.
  • Univerzity napriek ťažkostiam, aj keď v niektorých prípadoch s oneskorením, sa v konečnom dôsledku vedeli prispôsobiť k mimoriadnej situácii, a zvládli ju dostatočne.
  • E-learning sa ukázal ako silná pomôcka pre vzdelávanie, umožnila pokračovať vo vzdelávacom procese. Aj keď neraz výrazne viacej vďaka osobnému nasadeniu učiteľov, než systémovému riešeniu z úrovne škôl či fakúlt. Aj z pohľadu študentov sa potvrdzuje, že E-learningové metódy nemôžu plne nahradiť riadne kontaktné vzdelávanie a optimom sa ukazujú aj z pohľadu prieskumu kombinované metódy. V každom prípade však získané skúsenosti pomôžu pri modernizácií výučby a vzdelávania.
  • Ukazuje sa zaujímavý trend – možnosť prechodu na kombinovanú metódu výučby s využívaním online metód a moderných informačných technológií.
  • Študentmi podrobne opísané pohľady a opisy situácií v odpovediach na otvorené otázky, čo znamená príležitosť bližšie skúmať konkrétne podnety a vytvára priestor pre ďalšie analýzy.
  • Pre časť študentov – najmä zo stabilným zázemím, bolo obdobie COVID-19 časom na oddych a relax, počas ktorého mali možnosť sa dôkladne venovať aj svojmu štúdiu.

Nástrahy

  • Nekonzistentné riešenie rôznych výziev spojených s prechodom na dištančné vzdelávanie. Indikuje to chýbajúce riadenie kvality na úrovni vysokých škôl a fakúlt a nevýrazný vstup zo strany garantov študijných programov v zabezpečení prechodu na dištančnú formu štúdia a koordinovaní kvality výučby.
  • Na strane vysokých škôl už neplatí technická pripravenosť, kde sa ukázali nedostatky v zabezpečovaní technickej podpory učiteľov a vzdelávania. Prakticky úplne zlyhávala inštitucionálna podpora jednotných nástrojov.
  • Veľké rozdiely aj na úrovni rôznych predmetov – kvalitný prechod a dobrá informovanosť boli skôr zásluhou jednotlivcov. S tým súvisí chýbajúce vzdelávanie pedagógov a poskytovanie podpory pre pedagógov v oblasti digitálnych zručností, metodiky a didaktiky výučby či technickej podpory zo strany univerzity. Na úrovni fakúlt aj predmetov sa využívali rôzne nástroje na online výučbu, čo pôsobilo na študentov chaoticky. Vnútorné systémy zabezpečenia kvality vzdelávania sa ukázali ako nie plne funkčné a efektívne.
  • V niektorých prípadoch chýbajúca informovanosť študentov, rôznorodé informácie z rôznych úrovniach riadenia vysokých škôl.
  • Vyššia miera výskytu podvodov a neetických praktík. Prieskum ukázal, že neetické postupy a podvádzanie zo strany študentov sa uľahčili a ich výskyt sa zvýšil. Preto vysoké školy musia robiť výrazne viac na zabezpečenie proti takýmto neduhom.
  • Nedostatočné sociálne zabezpečenie študentov, aj malý výpadok príjmov môže znamenať výraznejšie problémy a prerušenie štúdia.
  • Prepojenie poklesu príjmu na spokojnosť so štúdiom, respondenti museli riešiť existenčné problémy seba, prípadne rodiny, nemali čas na štúdium.
  • Skoro tretina respondentov sa stretla s depresiamiúzkosťami, polovica študentov zažívala nadmerný stres. Napriek potrebe prevencie a psychologickej pomoci počas sociálnej izolácie, len 16% študentov sa stretlo s aktívnym prístupom vysokej školy, ktorá takéto služby ponúkla.

Metodika prieskumu

Spoločný dotazníkový prieskum Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ) a Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo (SAAVŠ) prebiehal od 10. do 22. júna 2020. Dotazník bol umiestnený na webových sídlach oboch inštitúcii a bol šírený pomocou sociálnych sietí a oficiálnou komunikáciou s jednotlivými vysokými školami. Celkovo na otázky odpovedalo 3490 respondentov z 23 vysokých škôl, zastupujúc 105 rôznych fakúlt. Vzorka bola priebežne kontrolovaná počas zberu dát a boli oslovené menej zastúpené pracoviská a skupiny. Výsledná vzorka je reprezentatívna v študentskej populácii verejných škôl, najmä na prvom a druhom stupni štúdia. Okrem zastúpenia vysokých škôl a jednotlivých pracovísk, stupňa štúdia, bola vzorka kontrolovaná aj na základe veku a pohlavia.

Pre porovnanie so situáciou na začiatku mimoriadnych opatrení spojených s pandémiou COVID-19 je využívaný kratší dotazník ŠRVŠ z marca 2020. Taktiež išlo o online dotazník s 1130 respondentmi, pričom bolo kontrolované len zastúpenie jednotlivých vysokých škôl. V prípade oboch dotazníkov boli použité otázky ohľadom metód dištančnej výučby, spokojnosti a informovanosti študentov s ňou. Pre porovnanie, v júnovej verzii dotazníku boli otázky upravené do minulého času.

I. VÝVOJ DIŠTANČNEJ VÝUČBY

Opatrenia spojené s COVID-19 predstavovali vo svojom rozsahu bezprecedentnú výzvu pre vysoké školy a študentov, najmä pri prechode z kontaktnej prezenčnej výučby na dištančnú. Prirodzene väčšina pracovísk nebola pripravená a teda v prvých týždňoch úroveň spokojnosti ako aj informovanosti. Pri oboch výrokoch prišlo k výraznému zvýšeniu súhlasných postojov, čo môže súvisieť s tým, že prvé kolo prieskumu prebehlo hneď na začiatku opatrení. V tomto prípade treba rátať s vyššou štatistickou odchýlkou, napriek tomu ide o veľmi výrazný posun.

Celkovo môžeme konštatovať, že prišlo k posunom a časom sa väčšia časť vysokých škôl a ich súčastí podarilo prejsť na dištančnú výučbu. Napriek tomu sme pozorovali viaceré nedostatky a identifikovali priestor na zlepšenie hlavne pri koordinácii a organizácii výučby, tak aby študijný program ako celok vedel flexibilne reagovať na meniacu sa situáciu a dokázal zabezpečiť kvalitu výučby. Zároveň je nevyhnutné doplniť nepostačujúce digitálne kompetencie vysokoškolských zamestnancov a zabezpečiť ich neustály rozvoj.

V Sprievodcovi výučbou počas COVID-19 predstaveného ŠRVŠ ešte 29. marca 2020, sa vyčítalo vysokým školám dominancia skôr pasívnejších metód výučby, tu sme taktiež zaznamenali výraznejší nárast výučby pomocou živých prednášok a videokonferencií. Viacerí študenti vo svojich otvorených odpovediach spomínali problém viacerých pracovísk s nábehom na dištančnú výučbu, viacerí sa spoliehali, že mimoriadne opatrenia skončia a bude možné sa vrátiť do škôl po pár týždňoch.

Súčasne ale neprišlo k výraznejšiemu poklesu niektorej z pasívnych metód, ktoré stále tvorili väčšinu. Študenti sa učili sami zo skrípt, sekundárnej literatúry, zaslaných prezentácii a pomocou písania prác. Tieto metódy majú veľmi nízku priamu interakciu študenta s učiteľom. Viacerí študenti spomínali nedostatočnú spätnú väzbu.

II. SPOKOJNOSŤ A INFORMOVANOSŤ ŠTUDENTOV

V prieskume sme sa respondentov pýtali na ich spokojnosť a informovanosť pri rôznych komponentoch ich štúdia v poslednom semestri, na základe ktorých sme vytvorili priemerné skóre. Vďaka tomu sme boli schopní identifikovať konkrétne študijné odbory, fakulty a univerzity, kde študenti prejavili najväčšiu spokojnosť a boli dostatočne informovaní na škále od 1 (súhlasím) po 5 (nesúhlasím). Veľmi výrazná je nespokojnosť a slabá informovanosť študentov v odbore všeobecné lekárstvo, opačnú, pozitívnu skúsenosť mali študenti odborov architektúra a urbanizmus a doprava.

V prípade sledovania konkrétnych fakúlt sa najlepšími číslami vyznačila Fakulta architektúry STU, tri fakulty TUKE,  právnická fakulta TTU a Ekonomická fakulta UMB. Naopak, na druhom konci grafu sa umiestňuje Filozofická fakulta UK, Fakulta elektrotechniky a informatiky v Žiline a Strojnícka fakulta STU, kde študenti ktorí boli nedostatočne informovaní vyjadrili zároveň aj nespokojnosť so zvládnutím prechodu na dištančnú metódu výučby. Zlý výsledok pre odbor všeobecného lekárstva priniesla hlavne Bratislavská Lekárska fakulta UK s najhoršou mierou informovanosti a spokojnosti študentov – rozdiel tejto fakulty oproti ostatným je tak signifikantný, že bude potrebné bližšie zistiť nedostatky na danom pracovisku. Kvantitatívne dáta potvrdzujú aj odpovede na otvorené otázky, kde je miera nespokojných študentov opisujúcich nedostatky z tejto fakulty nadpriemerne vysoká. Je nutné však vyzdvihnúť, že množstvo medikov napriek kritike vyzdvihlo jedno pracovisko, kliniku ORL, ktoré sa im venovalo nadpriemerne.

Pozitívnou správou je, že z hľadiska technickej vybavenosti môžeme konštatovať bezproblémový stav zo strany študentov. Výrazná väčšina študentov označila, že ich technické vybavenie bolo dostačujúce, a to ako pre výučbu (91,75%), tak aj pre záverečné skúšky (93,26%) či štátne skúšky (72,38%). Ani otvorené otázky nepoukazovali na vážnejšie nedostatky v technickom zabezpečení študentov.

Naopak, za pozornosť stojí fakt, že až 19% študentov malo skúsenosť s nutným opakovaním skúšok v prípade zlyhania techniky (ako slabé internetové pripojenie alebo zlyhanie pripojenia či už zo strany študenta alebo pedagóga). Pozornosť si zaslúžia aj niektoré pripomienky k otvoreným otázkam, ktoré naznačovali, že aj ojedinelé technické nedostatky boli dôvodom pre diskvalifikáciu zo skúšok. Týmto špecifickým problémom sa budeme bližšie venovať na úrovni daných pracovísk.

Študenti si vedia predstaviť z dlhodobého hľadiska prechod na kombinovanú metódu výučby

Pri prechode na dištančnú metódu výučby sme skúmali, či študenti vnímajú nadobudnuté vzdelanie a zručnosti na rovnakej úrovni, ako v prípade riadnej výučby. Jednoznačne môžeme konštatovať, že študenti nevnímajú e-learning ako plnohodnotnú náhradu za prezenčnú formu výučby, ale skôr ako nástroj pre zlepšenie a skvalitnenie výučby. Odpovede na otázku, či študenti nadobudli porovnateľné vedomosti, sa rôznia podľa odborov.

Napriek rôznym skúsenostiam s dištančnou výučbou si až 49,8% študentov vie predstaviť aby ich štúdium bolo kombinované dištančne a prezenčne aj mimo mimoriadnych opatrení. Z pohľadu nových trendov vo vzdelávaní je to silný signál, ktorý poukazuje na potrebu premyslenia úpravy študijných programov tak, aby zohľadňovali viac možnosti digitálnych technológií v prospech efektívnejšieho procesu vzdelávania a vyššej miery interaktivity počas výučby.

Viac si vedia študenti predstaviť, že by dištančne prebiehali prednášky oproti seminárom a cvičeniam. Najviac si kombinovanú výučbu vedia predstaviť študenti odborov architektúra a urbanizmus, ekonómia a manažment a informatika. Opačne to vnímajú študenti chémie, všeobecného lekárstva a chemického inžinierstva a technológii.

III. SKÚŠKY A ŠTÁTNE SKÚŠKY POČAS COVID-19

Jednou z najväčších výziev tohto obdobia bolo ukončenie semestra, prípadne celého štúdia. V prípade bežných skúšok väčšine študentov boli upravené podmienky a metóda (69%) ako aj obsah (66%), tak aby zohľadňovali zmeny vo výučbe. Skúšky bez zmeny tvorili len malú časť skúšok. Najčastejšie boli využívané testy a to najmä na bakalárskom a spojenom stupni. U študentov druhého a tretieho stupňa boli v výraznejšie zastúpené skúšky písomné aj ústne pomocou videohovoru, ako aj nahradenie skúšky prácou či projektom.

V prípade štátnych skúšok bolo úprav v obsahu alebo metóde výraznejšie menej (25%). Taktiež skoro polovica študentov mala svoje štátnice prezenčne (45%), boli ale upravené dátumy na odovzdanie záverečných prác (63%) ako aj harmonogram štátnych skúšok (58%). Celkovo skôr prevažovala pozitívna skúsenosť so skúškami (69%) ako aj štátnymi skúškami (59%).

V dotazníku sa 33% študentov priznalo, že bolo jednoduchšie podvádzať za týchto podmienok. Pre 43% respondentov boli naopak skúšky upravené tak, aby sa nedalo. Najčastejším opatreniami  bol obmedzený čas alebo odpoveď na zadanie sa nedalo ľahko nájsť na internete či v materiáloch. Približne 23% z nich sa stretlo s tým, že si museli inštalovať špeciálny program, ktorý mal sledovať ich aktivitu počas skúšok. Aj keď sme sa na to nepýtali, respondenti nás v otvorených otázkach upozornili, že už počas semestra, mnoho študentov nedostávalo spätnú väzbu a interakcie s učiteľmi neboli časté. V tom prípade je nepostačujúce, že na konci semestra vidia študenti len skóre z testu a nie hodnotenie, ktoré by ich dokázalo nasmerovať v ďalšom rozvoji.

IV. FINANČNÁ SITUÁCIA ŠTUDENTOV

Socio-ekonomickú situáciu študentov nespomíname náhodou. Aj náš prieskum ukázal, že pokles príjmov má negatívnu koreláciu so spokojnosťou študentov so svojím štúdiom (r=-0,88, p=0,0206). Viacerí študenti museli počas korona krízy nielen študovať, ale aj rozmýšľať nad tým ako získať financie na pokrytie vlastného živobytia. Najväčší prepad príjmov zažili tí čo žijú na internátoch, často pretože sa museli vysťahovať a nemohli pokračovať v práci. Tí, čo bývajú v prenájme zažili dvojnásobnú finančnú núdzu oproti slovenskému priemeru (SR: 7%, žijúci v prenájme 15%).

Približne tretina študentov počas posledného roka nemala žiaden vlastný príjem. Z tých čo pracujú, o viac ako 70% svojho príjmu v mesiacoch marec, apríl a máj prišlo až 32% zarábajúcich. Mierny pokles do 70% zažilo ďalších 30% respondentov. Necelá tretina si udržala približne rovnaký príjem. Pre 7% zarábajúcich študentov dokonca ich príjmy narástli. Naprieč populáciou išlo o významný prepad príjmov, čo sa odzrkadlilo aj v otázke, kde sme sa pýtali koľko študentov nebude schopných pokračovať v štúdiu bez finančnej pomoci (23%).

Veľká časť študentov sa spolieha na príjmy z letných brigád, či iných aktivít, tie sú ale teraz značne obmedzené, čo môže viesť študentov k rozhodnutiu prerušiť štúdium. Vysokoškolské vzdelanie je jeden z najvýznamnejších prvkov sociálnej mobility, preto je dôležité pozorne sledovať finančnú situáciu študentov, najmä tých zo sociálneho slabšieho prostredia.

V. DUŠEVNÉ ZDRAVIE ŠTUDENTOV

Mimoriadne opatrenia predstavovali výzvu nielen pre technické a organizačné zvládnutie výučby, ale taktiež na psychické zdravie všetkých. Pre mnohých bolo toto obdobie, časom oddychu, spoločných momentov s rodinou a pokoja. Kombinácia sociálnej izolácie, neistých správ a zmätočných informácii od školy, viedlo často ku stavom úzkosti, stresu a osamelosti. Napriek tomu, že 74% respondentov malo niekoho s kým sa mohlo porozprávať, každý štvrtý respondent takú možnosť nemal, okolo 27% študentov sa cítilo osamotených. Necelá polovica respondentov mala nadmerný stres zo školy a skoro 40% cítilo málo chuť niečo robiť. I keď vážnejšie prejavy ako depresie (29%) a úzkosť (33%) pociťovalo menej ľudí, ide stále o neprimerane veľkú časť populácie.

Mnohým z týchto prejavov sa dalo predísť či už pomocou lepšej komunikácie, ale napríklad aj cez ponuku psychologickej poradne počas mimoriadnej situácie. Takáto možnosť bola ponúknutá len 16% študentov. Aj keď výskum na Univerzite Komenského nepotvrdil výraznejší nárast prípadov duševných porúch z dôvodu COVID-19 na začiatku pandémie (Hajdúk, Heretik a spol., apríl 2020)[1], neskoršie prieskumy zaznamenali nárast, hlavne keď opatrenie už pôsobili dlhšie na ľudskú psychiku (SAV – Ako sa máte, Slovensko?, máj 2020)[2]. Do budúcnosti je nevyhnutné viac spolupracovať s rôznymi organizáciami a inštitúciami, na sledovaní duševného zdravia mladých ľudí na vysokých školách, keďže patria medzi rizikovú skupinu. A vytvárať preventívne mechanizmy, ktoré dokážu chrániť mladých ľudí od vážnejších problémov.


[1] Psychotic experiences in student population during the COVID-19 pandemic (https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7218396/)

[2] Koronavírus zasiahol duševné zdravie mladých: hlásia viac depresií a úzkostí (https://www.sav.sk/index.php?doc=services-news&source_no=20&news_no=8928)

Tlačová správa: Odmietame nečestné praktiky vo vysokom školstve

0
Zdroj obrázka: Alexandra Boškovičová, Pravda

Študentská rada vysokých škôl so zhrozením sleduje odhalenia posledných týždňov, ktoré poukazujú na nedostatky vysokoškolského systému. Zabudli sme budovať kultúru akademického bádania, ktoré má byť založené na úprimnej snahe spoznávať a nechali sme priestor ľuďom, ktorí tento systém zneužili na jednoduché nadobudnutie titulu a spoločenského statusu. Principiálne odsudzujeme včerajšie výroky predsedu vlády o tom, že sa mu nechcelo písať vlastnú prácu samostatne a ako si ani nepamätá ako prácu tvoril. Predseda vlády podľa vlastných slov bojuje proti korupcií a za lepšie Slovensko a pritom sa nevie sám slušne správať voči zástupcom médií, ktoré poukazujú na podobné praktiky, aké on ešte pred časom sám odsudzoval.  

V prípade všetkých troch čelných predstaviteľov novej vlády ide o pochybenia, ktoré odhaľujú nedostatky pri zadávaní prác, slabú prácu so zdrojmi a nedostatočné vzdelávanie o správnom citovaní. Zlyhal študent, ktorý takúto prácu odovzdal, zlyhal školiteľ a oponent, ale zlyhal aj systém, ktorý takúto prácu nechal prejsť. Ako študentská reprezentácia musíme takéto konania odsúdiť a očakávame od politikov, že sa dištancujú od týchto praktík. Politici by mali byť príkladom slušnosti a morálnosti pre nás študentov a všetkých občanov, preto nám aj chýba jasné vyvodenie politickej zodpovednosti, aj keď ide o pochybenia, ktoré sa udialo dávnejšie. Zodpovednosť leží aj na pleciach samotných univerzít, preto vyzývame Univerzitu Komenského v Bratislave, aby prešetrila záverečnú prácu premiéra Matoviča, tak ako to urobila Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici v prípade Andreja Danka. 

Na väčšiu reformu vysokých škôl čakáme od roku 2002. Pred dvoma rokmi sa podarilo začať túto reformu zmenami v akreditáciách, ktorá začína viac odzrkadľovať európske štandardy a ich kvalitu, ktorú raz chceme mať aj na slovenských vysokých školách. Veríme, že najbližšie mesiace nám ukážu, že to bol krok správnym smerom. Reforma vysokých škôl ale nekončí pri akreditáciách, je potrebné upraviť legislatívny rámec a taktiež financiami motivovať vysoké školy, aby sa stali skutočným centrom vzdelania, poznania a občianskeho života. Vysoké školy by tak dostali väčší priestor sa diverzifikovať podľa svojho poslania, zamerania a potrieb ich okolia, či slovenských priorít. 

Študentská rada vysokých škôl pozýva predsedu vlády ako aj ministra školstva k spoločnej diskusii o budúcnosti vysokého školstva na Slovensku. Sme pripravení hájiť záujmy študentov a byť plnou súčasťou kľúčovej reformy Vlády SR.

V Bratislave 23.7.2020

Spoločné vyhlásenie študentov k plagiátom

0
Zdroj: Tono Zorád (https://www.facebook.com/zorad.anton/posts/10223072556265838)

My, dolu podpísané študentské spolky, organizácie, študentské časti akademických senátov fakúlt a univerzít, a zástupcovia študentov rázne odmietame praktiky smerujúce k degradácií vysokoškolského vzdelávania. Vyhlásenia niektorých vrcholných politických predstaviteľov sú priamo v rozpore s akademickými hodnotami a morálnymi zásadami, ktoré by mali tvoriť základ vysokoškolského vzdelávania. Je zarážajúce, že obhajoba zaznieva od tých, čo len prednedávnom kritizovali bývalú koalíciu za ich postoj v podobnej kauze.

Odmietame vyhlásenia, že každý študent si svoje štúdium podľa možností zľahčuje a že menšie podvody sú ospravedlniteľné pracovnou vyťaženosťou študenta alebo inými faktormi. Kvalitné vzdelanie má byť náročné a má preveriť skutočné schopnosti študenta.

Vyzývame politických predstaviteľov na vyvodenie osobnej zodpovednosti a prípravu nových mechanizmov na odhaľovanie akademických podvodov. Žiadame, aby bolo umožnené vysokým školám odobrať akademický titul ak sa spätne ukáže, že došlo k závažným pochybeniam.

Udalosti posledných dní sú “kopancom do zadku” nielen pre vládu, ale pre celú akademickú obec, ktorá si už nemôže zatvárať oči pred podvodmi. Nastal čas nabrať odvahu a pomenovať nekvalitné inštitúcie a programy, ktorých jediným účelom je rozdávanie akademických titulov.

Nadobudnutie titulov musí byť podmienené poctivou prácou, a nie známosťami, peniazmi a podvodmi. Cieľom vzdelania nie je získať písmená pred alebo za menom, ale umožniť ľuďom rozšíriť svoje poznatky, nadobudnúť nové vedomosti, schopnosti a zručnosti.

Konečným výsledkom vysokého školstva nie je titulovaná spoločnosť, ale vzdelaná spoločnosť s hodnotami a s citom pre spravodlivosť. Pre vrcholných politikoch nestačí nepodvádzať a len byť v súlade so zákonom. Očakávame, že čelní predstavitelia štátu nám svojim správaním a vyjadrovaním pôjdu príkladom.

Výroky:

„Každý študent si to nejakým spôsobom zľahčuje.” B. Kollár

“To, čo sa stalo, v prvom rade odkrýva úroveň nášho vysokoškolského vzdelania i to, že väčšina študentov neštuduje pre svoje vzdelanie, ale kvôli titulu.”  I. Matovič

„Nenapísal som ani písmenko, prepísala mi ju kamarátka, ktorá vedela robiť na počítači.“ I. Matovič

„Ja nemám prečo odstupovať. Ja som získal magisterské štúdium lege artis. Ak sa to niekomu nepáči, treba zmeniť zákon.“ B. Kollár


Signátori vyhlásenia:

Študentská rada vysokých škôl

ŠČAS Univerzity Komenského v Bratislave

ŠČAS Technickej univerzity v Košiciach

ŠČAS Žilinskej univerzity v Žiline

ŠČAS Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave

ŠČAS Technickej univerzity vo Zvolene

ŠČAS Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií

Študentský parlament Ekonomickej univerzity v Bratislave

Slovenská asociácia študentov a absolventov psychológie, UNIPO, UPJŠ, UKF, UCM

IVSA Slovakia, UVLF

Študentský Cech Strojárov, STU

Združenie študentov Stavebnej fakulty, STU

Študentský rozhlas Košice, UPJŠ

Rada ubytovaných študentov, UNIZA

Centrum národov Slovensko, UMB

Komora študentov práva, UK

Za našu FIIT, STU

ŠČAS Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského

ŠČAS Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského

ŠČAS Fakulty elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach

SČAS Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity

Študentský parlament elektrotechnikov a informatikov, STU FEI

Študentský parlament Fakulty verejnej správy, UPJŠ

Študentská rada Prírodovedeckej fakulty, UPJŠ


Vyhlásenie sme predniesli taktiež na proteste Za odpochodovanie plagiátorov z politiky (3.7.2020 v Bratislave). Príhovor ŠRVŠ začína okolo 20 minúty.

Stanovisko orgánov reprezentácie vysokých škôl

0

Dňa 30.6.2020 sa uskutočnilo rokovanie zástupcov Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl a Študentskej rady vysokých škôl formou telekonferencie za účelom prijatia spoločného stanoviska k aktuálnym témam v oblasti vysokoškolského vzdelávania. 

V kontexte napĺňania poslania vysokých škôl, ktoré, okrem iného a predovšetkým, zahŕňa výchovu odborníkov s najvyšším vzdelaním, vysokými morálnymi zásadami, občianskou a spoločenskou zodpovednosťou, orgány reprezentácie vysokých škôl odmietajú vyjadrenia tých politických predstaviteľov, ktorí vyjadrili snahu zľahčiť alebo ospravedlniť plagiátorské správanie a naznačujú, že každý študent si rád skráti cestu k akademickému titulu. Získanie akademického titulu má byť výsledkom systematického svedomitého štúdia za prísneho dodržania akademických princípov.

Na politických zástupcov sú kladené vyššie morálne a etické nároky než na bežných ľudí, čakáme od nich, že nám budú vzorom vo svojom konaní. Cieľom vysokoškolského štúdia je nielen ukončiť všetky náležitosti v rámci právnych noriem, ale zvládnuť to poctivo a eticky. Teda za dodržania zvyklostí a pravidiel fungovania akademickej komunity, akademických slobôd a akademických práv, vrátane náležitého citovania myšlienok a duševného vlastníctva iných autorov.

Predstavitelia orgánov vysokoškolských reprezentácií vyzývajú samosprávne akademické orgány Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici, aby ozrejmili medializované skutočnosti, zaujali k nim jasné stanovisko a vyvodili dôsledky v rámci akademickej samosprávy. Zároveň apelujú na kompetentné orgány – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a Slovenskú akreditačnú agentúru pre vysoké školstvo, aby prešetrili vzniknutú situáciu na danej vysokej škole a aby v rámci svojich kompetencií prijali systémové opatrenia pre zamedzenie vzniku takýchto problémov v budúcnosti.

V Bratislave 1.7.2020

Tlačová správa: Výsledky prieskumu medzi študentmi vysokých škôl a návrhy ŠRVŠ na skvalitnenie dištančnej metódy štúdia

0
Sprievodca výučbou počas COVID-19 (viac na srvs.eu/covid-19)
Sprievodca výučbou počas COVID-19 (viac na srvs.eu/covid-19)

Študentská rada vysokých škôl zmapovala prostredníctvom anonymného dotazníku stav a priebeh dištančnej výučby na vysokých školách a vydala Sprievodcu výučbou počas COVID-19, v ktorom oznamuje zistenia ako aj navrhuje spôsoby skvalitnenia výučby počas tohto neľahkého obdobia. 

Študentská rada vysokých škôl vykonala v období 20. – 26. marca 2020 prieskum zameraný na spokojnosť a skúsenosti študentov s priebehom dištančnej (vzdialenej) metódy výučby na slovenských vysokých školách. 

Prieskum ŠRVŠ bol vykonaný na relevantnej vzorke študentov a vyplynuli z neho znepokojivé závery, reflektujúce nepripravenosť vysokých škôl na prechod z prezenčnej na dištančnú metódu vzdelávania. Za najproblematickejšie ŠRVŠ považuje využívanie najmä pasívnych metód výučby, teda predovšetkým samoštúdium a nedostatočná komunikácia, obzvlášť pri otázkach týkajúcich sa ubytovania,  absolvovanie semestra (zápočty, skúšky) a ukončenia štúdia (záverečné práce, štátnice). Okrem poukázania na nedostatky, prináša ŠRVŠ rôzne návody na skvalitnenie vzdelávacieho procesu na základe príkladov dobrej praxe zahraničných, ale i slovenských vysokých škôl.

Napriek tomu by sme chceli oceniť všetkých vyučujúcich, ústavy, katedry, fakulty a vysoké školy, ktoré vyvinuli maximálne úsilie plnohodnotne nahradiť prezenčnú výučbu, vytvárajú množstvo materiálov a ochotne odpovedajú na otázky svojich študentov. Nielen základné a stredné školy totiž bojujú s prekážkami pri sprístupnení vzdelávania, s problémami bojujú aj vysoké školy. 

Študentom nezáleží len na absolvovaní skúšok, ale najmä na nadobudnutí vedomostí, zručností a kompetencií. Preto ŠRVŠ považuje za nevyhnutné, aby napriek mimoriadnej situácii mali všetci študenti prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, uznané nadobudnuté vzdelanie (spolu s hodnotením zohľadňujúcim dané okolnosti), ako aj možnosť dokončiť letný semester 2020 s čo najmenšími posunmi v harmonograme. Ďalej je potrebné zabezpečiť prístup študentov k jasným informáciám a pokynom zo strany vyučujúcich a vysokých škôl a docieliť zastúpenie študentov pri rozhodnutiach, týkajúcich sa riešení a postupu v  krízovej situácií. 

Mimoriadna situácia, na druhú stranu, prináša možnosti zdokonaliť sa v digitalizácii mnohých vnútorných aj vonkajších procesov, ale aj na skvalitnenie výučby ako takej.  Študentská rada vysokých škôl bude aj naďalej pozorne monitorovať vývoj a progres vysokých škôl v oblasti vzdelávania a vyslovuje nádej, že je možné, aby naše vysoké školy aj naďalej poskytovali špičkové vzdelávanie.

Kompletný dokument Sprievodca výučbou počas COVID-19 nájdete na stránke srvs.eu/covid-19/

Predsedníctvo ŠRVŠ

V Bratislave 29.3.2020