Duševné zdravie

V posledných dňoch sa nám do povedomia dostáva stále viac téma duševného zdravia a dôsledkov jeho zanedbania. Duševné, respektíve psychické ťažkosti, ktoré sa včasne neriešia, môžu vážne ovplyvniť našu subjektívnu pohodu. ŠRVŠ spoločne s Ministerstvom zdravotníctva SR, Slovenskou asociáciou študentov a absolventov psychológie, Slovenským spolkom študentov farmácie, Slovenskou asociáciou študentov medicíny, Univerzitným poradenským centrum UPJŠ a Trojlístkom sa začína intenzívne venovať tejto téme. Našimi hlavnými cieľmi je zlepšenie podmienok pri starostlivosti o duševné zdravie a odbúravaní stigmy, ktorú sa budeme snažiť odbúrať aj prostredníctvom  pravidelných infografík na rôzne témy v tejto oblasti. Týmto ďakujeme našim partnerom za pomoc a odborné podklady na prípravu týchto materiálov.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definovala duševné zdravie ako stav pohody, v ktorom jednotlivec môže uskutočniť svoje schopnosti, vie zdolávať stresové situácie bežného života, vie produktívne pracovať a vie prispievať do života spoločnosti. Najnovšie štatistiky poukazujú na fakt, že až 15% populácie do veku 18 rokov trpí psychickými poruchami, ktoré majú negatívny dopad na ich osobnostný, sociálny a profesionálny vývin. Zdravie sa kúpiť nedá, treba si ho preto vážiť a žiť takým spôsobom života, aby sme neohrozovali samých seba. Nesprávne návyky, stres, zlý životný štýl, nedostatok pohybu a spánku, fajčenie, požívanie alkoholu, prepracovanosť, zlé medziľudské vzťahy a sociálne prostredie, to všetko na nás negatívne vplýva a je hrozbou pre kvalitu nášho života. Ďalšie možné  dopady pretrvávajúcich duševných problémov/ťažkostí a zvýšenej záťaže môžete vidieť na obrázku vyššie.

Ako pomôcť kamarátovi?

Osamelosť. Jeden z pocitov, ktorý cíti mnoho z nás. Predstavuje „nežiaduci účinok“ našej snahy správať sa počas pandémie zodpovedne a neohrozovať seba, rodinu, priateľov a okolie. Ľudia vo veku 18 až 24 rokov sú jedna z najviac ohrozenou skupinou pociťujúcou osamelosť od začiatku pandémie. Mnoho z nás cíti z času na čas osamelosť, avšak v momentálnej situácii môže mať dlhodobá osamelosť negatívny vplyv na naše duševné zdravie. Hoci nemusíš pocity osamelosti pociťovať priamo ty, niekto v tvojom okolí možno áno. Ako pomôcť kamarátovi, keď sa necíti dobre?

Zostaňme v kontakte

Aj napriek nepriaznivej epidemiologickej situácie naša ľudská potreba kontaktu a socializácie nezmizla. Okrem adaptácie na opatrenia, nové (často domáce) pracovné návyky a dištančné štúdium sa musíme adaptovať aj na nový aspekt našich životov – socializácia na diaľku.

  • Zostaňme v kontakte cez video hovory
  • Tráviš celé dni na virtuálnych stretnutiach, prednáškach a konferenciách a máš všetkého dosť? Poteš svojho kamaráta/kamarátku poštovou zásielkou. List, malá básnička a možno obľúbená (trvanlivá) sladkosť vie vyčariť úsmev aj počas zlého dňa a dáš tvojmu kamarátovi/kamarátke najavo, ako veľmi ti na ňom/nej záleží.

Chcem byť s tebou v kontakte, prečo ty so mnou nie?

Emočné prežívanie každého z nás je jedinečné a pre citlivejšie povahy strata každodenných kontaktov značne ovplyvňuje každodennú produktivitu a náladu. Pre niektorých z nás však nie je rizikový len pobyt mimo domácnosti, ale aj v nej. Rôzne formy domáceho násilia počas pandémie získali na svojej intenzite a mnohí ľudia – a možno aj tvoji kamaráti nemajú možnosť v dôsledku straty súkromia slovne vyjadriť svoje obavy. Ako teda postupovať?

  • Ak si si všimol náhlu zmenu v štýle komunikácie so svojím kamarátom/kamarátkou, buď vnímavý, ale nie podozrievavý. Ukáž mu/jej svoju trpezlivosť a daj najavo to, že momentálnu situáciu chápeš. V prípade podozrenia ťažkej rodinnej situácie sa pokús navrhnúť komunikáciu cez inú formu sociálnej siete a odporuč svojmu kamarátovi/kamarátke kontakt na odbornú pomoc.
  • Buď prítomný a počúvaj – byť tu pre svojich priateľov vždy, keď to potrebujú, je dôležité. Dovolíš im, aby tu boli oni pre teba? Nezabúdaj myslieť aj na svoje duševné zdravie a dopraj si vypočutie od svojich priateľov aj ty.

Ako môžu vysoké školy a študentské organizácie pomôcť?

Sociálne odlúčenie, stres zo skúšok a neistota z neznámeho prostredia sú všetko faktory, ktoré robia z vysokoškolákov rizikovú skupinu, čo sa týka ich duševného zdravia. Študent, ktorý prežíva depresie alebo úzkosť, sa nedokáže v dostatočnej miere sústrediť na štúdium. Počas pandémie sme prišli na to, že mnoho študentov pociťuje úzkosť, depresiu alebo osamelosť. Viaceré vysoké školy, už majú zriadené svoje vlastné centrá podpory, ktoré robia aktivity za účelom prevencie a pomoci študentom, ktorí to potrebujú. Stále sa však nájdu univerzity, ktoré takúto pomoc študentom neposkytujú alebo na druhú stranu nemajú kapacity aby pomohli všetkým. Ak aj pracovisko nemá vlastné kapacity, stále je možnosť odkázať študentov na mnohé iné organizácie, ktoré túto službou robia aj virtuálne (Liga za duševné zdravie, IPčko). Základom pre vysokú školu je informovať o týchto možnostiach. Do budúcnosti je nevyhnutné viac spolupracovať a dopomôcť k zlepšeniu duševnej pohody študentov, študujúcich na Slovensku.

Uvedomujeme si, že univerzita častokrát nemá kapacity alebo finančné zdroje na vybudovanie poradenských stredísk, preto sme vytvorili krátku infografiku, kde sme spracovali odporúčania nielen pre vysoké školy, ale aj pre študentské organizácie. Práve tie vedia študentom pomôcť prostredníctvom rovesníckej podpory. Najmä v týchto časoch väčšina z nás potrebuje niekoho, kto nás vypočuje a pomôže nám prekonať ťažké chvíle. V zahraničí práve spolupráca študentských organizácii spolu s profesionálmi v poradenských centrách napomáha k riešeniu rôznych duševných ťažkostí.

Viac o tom čo môžu urobiť vysoké školy sa môžete tiež dozvedieť z našej diskusie, ktorú sme zorganizovali pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia 10.10.2020.

Ako zvládať osamelosť

Mýty o osamelosti

X Osamelosť je izolácia

Izolácia môže byť jednou z príčin osamelosti, ale osamelosť sama o sebe je pocit neporozumenia okolia či chýbanie zmysluplného spojenia s ostatnými. 

X Osamelosť je vždy zlá

Je zväčša dočasná a poukazuje na nespokojnosť. Pôsobí ako podnet, že naše vzťahy s okolím, prípadne aj s vlastnou osobou, nie sú v poriadku a tým nás podnecuje k zlepšeniu súčasných vzťahov alebo k hľadaniu nových kontaktov. Pravdaže, dlhodobá osamelosť môže byť podkladom pre rozvoj mentálnych ochorení, prípadne viesť k stráneniu spoločnosti, čo vedie k začarovanému kruhu.

X Osamelosť je mentálne ochorenie

Väčšina z nás prežila alebo prežíva osamelosť. Ako už bolo vyššie spomenuté, je zväčša dočasná a dá sa zvládnuť ak prekročíme svoju “komfortnú zónu”. Osamelosť, ale môže byť aj prejavom mentálnych ochorení ako je napríklad depresia alebo úzkosť. 

Spúšťače: problémové vzťahy s okolím, ale aj s vlastným ja, izolácia, nové prostredie (univerzita/práca/dôchodok), smrť blízkeho, rozchod…

Rizikové faktory: veľa povrchných vzťahov a málo blízkych priateľov, syndróm pomáhačov, nedostatok príležitostí alebo peňazí, nízke sebavedomie, sociálne siete, mentálne ochorenie a s ním spojená stigmatizácia, traumatická minulosť alebo súčasnosť…

Ako sa “zbaviť osamelosti”:

Zlepši svoje vzťahy alebo skús nájsť nových ľudí

  1. snaž sa kontaktovať svoje okolie – kamarátov a rodinu – nájdi zaujímavé témy, ale hovor aj o svojich pocitoch, vypočuj ostatných
  2. ozvi sa starým kamarátom – neboj sa ozvať prvý, nie si sám čo môže trpieť osamelosťou, 
  3. hľadaj nových ľudí v online komunite, v škole, počas svojich voľnočasových aktivít, zapoj sa do dobrovoľníctva… 

Buď k sebe úprimný 

  • treba si priznať problém a začať ho riešiť,

Vyhľadaj pomoc

  • je v poriadku nebyť v poriadku, neboj sa vyhľadať odbornú pomoc, nielen ak máš pocit, že to už nezvládaš

Workshop: Ako zvládať stres

Workshop ako zvládať stres pripravila a zastrešuje Slovenská asociácia študentov a absolventov psychológie. V prieskume ŠRVŠ sme zistili, že až 48% študentov počas pandémie zažívalo nadmerný stres zo školy. Skúškové obdobie, zápočty, odovzdávanie na poslednú chvíľu sú strašiakom skoro každého študenta a stres sa nám môže ľahko vymknúť spod kontroly. O tom ako lepšie zvládať stres sa práve dozviete počas workshopu.

Workshop: syndróm vyhorenia

Workshop o vyhorení si pripravila SloMSA-Slovak Medical Students’Association. Workshop budú viesť dvaja študenti medicíny zo Stálej komisie pre Verejné zdravie Slovenskej asociácie medikov, Tomáš Šišmiš a Samuel Paľo, a PhDr. Martina Chylová PhD. z 1. Psychiatrickej kliniky LF UPJŠ v Košiciach.

Diskusia: Duševná (ne)pohoda mladých a vzdelávanie

Diskusiu otvorili zástupcovia ŠRVŠ a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.Čo robí vysokoškolákov a mladých ľudí tak rizikových? V čom je štúdium na vysokej škole a život s tým spojený náročný na duševné zdravie? Ako rôzne problémy ovplyvňujú našu schopnosť sa vzdelávať a žiť život študenta? Ako vieme týmto mladým ľuďom pomôcť?

Diskutovali o týchto a iných otázkach: Doc. PhDr. Denisa Šoltésová, PhD (Trojlístok n.o.), PhDr. Vladimír Stanislav, PhD., MPH, (OLÚp Predná Hora) a PhDr. Marek Madro PhD. (IPčko).