aktualizácia september 2020
Globálna pandémia COVID-19 spôsobila nevídané obmedzenia, ktoré narušili náš spôsob života a priniesli mnohé zmeny aj do vysokoškolského prostredia. Z krátkodobej prekážky sa stal dlhodobá bariéra, ktorá fundamentálne mení spôsoby ako sa vzdelávame. Čaká nás jeden z najnáročnejších semestrov a to, čo bolo ešte pred letom mimoriadna situácia, sa stáva novým normálom. Rovnako ako rôzne inštitúcie aj slovenské vysoké školy pracovali celé leto na tom, aby bol priebeh akademického roka plynulý a bez väčších ťažkostí. Avšak, čo je dnes nemusí platiť zajtra a z toho dôvodu je potrebné aby sme využili informácie a skúsenosti z obdobia prvej vlny a predišli nedostatkom, ktoré obmedzovali študentov a učiteľov počas letného semestra 2020. Dokument priamo nadväzuje na Sprievodcu výučbou počas COVID-19, ktorý ŠRVŠ predstavila 29.marca 2020 (odkaz na sprievodcu).
Účelom tohto dokumentu je poukázať na najväčšie nedostatky a výzvy, ktorým vysoké školy čelili, a ktorým by sa mali vyvarovať počas najbližšieho akademického roka. Táto verzia odporúčaní vychádza zo záverov spoločného prieskumu Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ) a Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo (SAAVŠ), ktorého sa zúčastnilo 3490 študentov z 23 vysokých škôl, zastupujúc 105 fakúlt (odkaz na výsledky prieskumu). Okrem toho predsedníctvo ŠRVŠ zorganizovala viaceré virtuálne stretnutia s delegátmi ŠRVŠ a inými študentmi zapojenými do aktivít ŠRVŠ. Počas letného semestra sme taktiež podrobne sledovali kroky jednotlivých vysokých škôl aj na základe desiatok podnetov zo strany študentov. Poučený rozsiahlym prieskumom a desiatkami diskusií so študentami, Študentská rada vysokých škôl vydala svoj dokument odporúčaní pre vysoké školy, v ktorom pomenúva najväčšie výzvy na najbližší semester z pohľadu študentov. Mnohé z týchto problémov tu boli už pred začiatkom pandémia, ale vplyvom mimoriadnej situácie treba pristúpiť k urýchlenému riešeniu:
- koordinácie výučby, nemôže sa stať, že študent mesiac nepočuje od svojho vyučujúceho. Každý študijný program má predsa svojho garanta a iných vedúcich pracovníkov, ktorí by mali manažovať a zabezpečiť, že všetci učitelia pracujú vo vzájomnom súlade a vzdelávanie tvorí jeden celok.
- metodickej a technickej podpory pre učiteľov, vysoká škola aj cez dobrú koordináciu vie identifikovať slabé články vo výučbe a učiteľom pomôcť s technikou, ale aj s metódami výučby, tak aby boli čo najefektívnejšie.
- komunikácie, v situácii keď zo dňa na deň môže byť pracovisku uzavreté, potrebuje vysoká škola vopred komunikovať alternatívne scenáre, adresne informovať študentov, tak aby predišli šíreniu dezinformácii.
- sledovaniu efektívnosti opatrení na šírenie vírusu a kvalitu vzdelávania, samozrejmosťou by malo byť zapojenie študentov do rozhodovacích procesov a priebežné zisťovanie spätnej väzby od študentov.
- rizikového správania študentov, napríklad cez nastavenie jasných pravidiel a testovanie, tak aby sa včas odhalila nákaza. Veľmi prísne opatrenia, ale môžu mať za následok zhoršenie finančnej situácie študentov a všeobecnú nespokojnosť študentov.
Zároveň vyzývame vysoké školy ako aj verejné inštitúcie k adresnej finančnej pomoci študentom. Podľa nášho prieskumu až 23% študentov bude potrebovať nejakú finančnú pomoc, aby mohlo pokračovať v štúdiu. Napriek snahám ŠRVŠ, neprišlo k zmenám vo vyhláške o sociálnych štipendiách, neboli upravené podmienky na získanie pôžičky z Fondu na podporu vzdelávania a tak študenti ostali po lete bez efektívneho nástroja na riešenie ich sociálnej situácie.
V neposlednom rade by sme uvítali väčšie zastúpenie vysokých škôl pri riešení pandémie a jej dopadov, napríklad cez využitie výskumných kapacít a aktívne zapojenie sa do diskusie o opatreniach a verejných politikách. Taktiež je možnosť viac zapojiť študentov aj cez ich tvorivú činnosť alebo organizáciu odborných konferencií a debát vo virtuálnom prostredí. Po lete plného škandálov, táto kríza ponúka vysokým školám jedinečnú príležitosť vybudovať stratenú dôveru späť. Verejnosť ako aj štát hľadajú odborných partnerov, ktorí napomôžu k riešeniu krízy.
1. Koordinácia výučby študijného programu
Najpodstatnejším aspektom plynulého priebehu semestra je dôsledné naplánovanie výučby a jej organizácia, tak aby sa zaručila kvalita aj predišlo nekontrolovanému šíreniu vírusu. Pre študenta je dôležité fungovanie študijného programu ako celku a jeho vnútorná konzistentnosť. Koordinácia výučby by mala prebiehať práve na tejto úrovni, tak aby kopírovala potreby študenta. Treba predísť “hurá” systému, ktorý dominoval počas letného semestra, kde často vyučujúci ako jednotlivec zostal osamotený a musel sa sám vynájsť.
Pritom každý študijný program má určeného garanta (v nových štandardoch koordinátor) ako aj vedúcich pracovníkov v organizačnej štruktúre. Títo jednotlivci ale boli nevýrazní, nedokázali koordinovať výučbu tak aby jednotlivé prvky a časti študijného programu sa dopĺňali a tvorili jeden celok. Na mnohých pracoviskách trvalo týždne až mesiace, kým sa reštartovala výučba, každý vyučujúci komunikoval za seba, používal iný softvér a v požiadavkách vznikali nerovnosti. Dobrý manažér si predsa musí všimnúť, že jeden z pracovníkov nepracuje a musí zistiť dôvody, aby vedel zaručiť že vzdelávanie študentov nie je ohrozené.
Pri plánovaní zimného semestra treba jasne nastaviť zodpovednosť jednotlivca a kolektívu v jednotlivých častiach vzdelávania tak, aby aj pri náhlej zmene neprišlo k dlhodobým výpadkom. Ešte pred začiatkom semestra by mala vysoká škola zvážiť možnosti dištančnej výučby. Identifikovať, ktoré predmety alebo časti je možné robiť virtuálne bez toho aby utrpela kvalita. Z prieskumu vyplýva, že študenti sú skôr pripravení mať svoje prednášky dištančne. Semináre, cvičenia a praktická výučba by mala prebiehať osobne, pri dobrej koordinácii sa dajú robiť v malých skupinách s relatívne nízkym rizikom masívneho šírenia.
Je nevyhnutné aby vysoká škola stanovila všetky pravidlá a podmienky výučby vopred, s dostatočným časovým predstihom, aby sa študenti mohli pripraviť a nemali pocit neistoty, resp. neinformovanosti. Taktiež je dôležité aby sa pravidlá a podmienky výučby počas semestra nemenili neočakávane a bez diskusií so študentmi. V praxi to znamená, že sa pri každom predmete určí ako bude prebiehať prezenčná a dištančná výučba, určí sa dominantný spôsob a vymedzí sa, ktoré časti nie je možné robiť dištančne. Teda aj pri rozšírení vírusu na pracovisku sa bez väčších ťažkostí dá prejsť z fyzického do virtuálneho priestoru. Študenti by mali poznať alternatívne scenáre, ešte pred začiatkom semestra, pretože už nejde o mimoriadne opatrenia, ale o novú realitu.
Prieskum tiež odhalil nerovnosti v rozsahu materiálov medzi študentmi v jednom programe, jeden cvičiaci ponúkol svoju prezentáciu a odkaz na ďalšiu literatúru, kým druhý len výkladom prešiel tú istú tému. V neposlednom rade by mala vysoká škola zverejniť podmienky a alternatívy záverečného hodnotenia.
Veľmi dôležitou súčasťou dištančnej výučby je platforma, prostredníctvom ktorej virtuálna výučba prebieha. V prieskume bolo zistené, že jednotliví vyučujúci používali rôzne platformy, čím zbytočne vznikali problémy. Ak je to možné, odporúčame používať len zopár platforiem, podľa potrieb predmetov a dostupných licencií. ŠRVŠ pripravila v úvode pandémie sprievodcu dištančnou výučbou so sumárom rôznych platforiem, ktorý nájdete tu: http://srvs.eu/covid-19-sprievodca/
Sumár odporúčaní:
- Študijný program chápať ako celok, ktorého kvalitu a koordináciu zabezpečuje garant alebo iní vedúci pracovníci.
- Ich úlohou je manažment ľudí a zaručenie neprerušovaného vzdelávania aj pri externých faktoroch.
- Študenti vedia o alternatívnych scenároch pre jednotlivé časti programu (ešte pred začiatkom semestra), zmeny len po konzultáciách a včasnej komunikácii.
2. Metodicko-pedagogická a technická podpora vyučujúcich
Rovnako ako pre študentov, aj pre učiteľov bol prechod na dištančnú výučbu veľmi náročný. Technická vybavenosť a nedostatok digitálnych zručností bol len okrajovým problémom pre študentov. Oveľa väčšou výzvou bola pripravenosť učiteľov. Z toho dôvodu je veľmi dôležité aby vysoká škola zabezpečila dostatočnú podporu vyučujúcim, ktorí nemajú dostatočné technické zručnosti, prostredníctvom školení a seminárov. Dobrým príkladom z praxe je výmena skúseností medzi kolegami navzájom, viaceré školy zriadili interné platformy, kde si vyučujúci vzájomne pomáhali.
Prieskum ukázal dominanciu pasívnych metód výučby, učitelia potrebujú nielen technickú podporu, ale aj metodicko-pedagogickú a didaktickú asistenciu, aby využívali najefektívnejšie metódy. Dlhodobo sa zanedbáva ďalšie vzdelávanie vysokoškolských učiteľov, vyučujú bez toho, aby prešli pedagogickými, metodickými či didaktickými kurzami. Aj tie najnovšie poznatky a obsiahla tvorivá činnosť nenahradia schopnosť predať tieto poznatky a schopnosti svojim študentom. Je nevyhnutné začať sledovať najnovšie trendy vo vzdelávaní, mnohé medzinárodné organizácie ponúkali webináre a materiály o tom ako kvalitne vzdelávať aj dištančne.
Dištančne nie je možné využívať tie isté metódy ako pri prezenčnej výučbe. Už nestačí len výklad pre aulou plnou študentov, pozornosť poslucháča je pri virtuálnom prenose ešte nižšia než pri kontaktnej prednáške. Teda študenti potrebujú pri dištančnej výučbe viac študijných materiálov (prezentácie, skriptá, záznamy).
Sumár odporúčaní:
- Technická podpora pre vyučujúcich a študentov podľa potreby.
- Vytvorenie internej alebo aj národnej platformy, kde si môžu vyučujúci vymieňať svoje skúsenosti a poznatky, ako najlepšie vzdelávať, aké nástroje používať pri dištančnej aj prezenčnej výučbe.
- Pedagogické, metodické a didaktické vzdelávanie učiteľov VŠ, sledovanie trendov vo vzdelávaní (kvalitne a dištančne).
- Adaptácia metód na iné podoby interakcie.
3. Komunikácia so študentmi
Nestabilná a stále meniaca sa situácia si vyžaduje aby študenti boli jasne a včas informovaní o každej zmene. Zároveň študenti budú mať možnosť sa kontaktovať na zodpovedné osoby, ktoré budú schopné odpovedať v primeranom čase. Na to by mali byť vopred určené komunikačné kanály a zároveň aj jasná hierarchia kontaktov v prípade podnetov zo strany študentov. Nemôže nastať situácia, kedy učiteľ neodpovie na email a zároveň študent nevie na koho sa má ďalej obrátiť.
Pre zjednodušenie komunikácie si vysoká škola môže určiť primárne komunikačné kanály, či už ide o školský email, stránku školy, akademický informačný systém alebo sociálne siete. Pri všetkých zmenách a nejasnostiach prichádzalo k rozširovaniu neoverených polo pravdivých a nepresných informácii, pri plánovaní strategickej komunikácie voči študentom treba rátať aj s dezinformáciami.
V neposlednom rade ku komunikácii patrí aj spätná väzba. Pri prechode na dištančnú výučbu, sa presúva zodpovednosť na študenta aby sa samostatne vzdelával. Ak ale študent má robiť rozhodnutia o tom, kde musí investovať svoj čas a pozornosť, potrebuje v prvom rade usmernenie a v druhom rade kvalitnú spätnú väzbu. Mnohí študenti mali skúsenosť s až arogantným správaním svojich učiteľov, ktorí ich nechali vypracovať zadanie o týždeň poslali ďalšie, bez toho aby reflektovali prácu, ktorú študent urobil. Nestačí len známka, študenti potrebujú vedieť kde sa môžu zlepšiť a potrebujú konzultovať.
Sumár odporúčaní:
- Zriadené hlavné komunikačné kanály na krízovú komunikáciu.
- Strategická komunikácia, ktorá berie do úvahy šírenie dezinformácii.
- Študent so spätnou väzbou vie ako sa môže zlepšiť a samostatne sa vzdelávať.
4. Zapájanie študentského hlasu do rozhodnutí
Najdôležitejším aspektom neustáleho zlepšovania sa je dostatok relevantných informácii. Rovnako to platí aj v prípade dištančnej výučby. Skutočnosť, že sme dištančnú výučbu zažili už minulý semester neznamená, že tento semester bude dištančná výučba priebehať bezchybne. Z toho dôvodu je veľmi potrebné pýtať sa študentov čo funguje na dištančnej resp. hybridnej výučbe a naopak čo na nej nefunguje. Zapájať nielen študentov, ale aj učitelov, iných zamestnancov, zamestnávateľov a iné zainteresované strany.
ŠRVŠ aj v súlade s týmto krokom publikovala výsledky svojho prieskumu na úrovni jednotlivých vysokých škôl. Jednotlivé pracoviská si potrebujú vytvoriť svoje vlastné metódy a procesy zisťovania efektívnosti vzdelávania a spokojnosti s rôznymi aspektmi študentského života.
Očakávame, že vysoké školy a ich súčasti budú reflektovať zistenia a budú si priebežne zisťovať ako sú implementované jednotlivé rozhodnutia. Za účelom dosiahnutia najlepšieho možného prevedenia je nevyhnutné zapojenie študentov, resp. študentských zástupcov do rozhodovacích procesov na každej úrovni, nielen to môže napomôcť k lepšej informovanosti, ale aj k lepším rozhodnutiam, ktoré berú do úvahy aj študentský hlas.
Sumár odporúčaní:
- Sledovanie implementácie rozhodnutí, sledovanie čo funguje a čo nie.
- Vytvorenie vlastných procesov na overovanie kvality a jej dlhodobé sledovanie.
- Zapájanie študentských zástupcov, zobrať do úvahy študentský pohľad
5. Duševné zdravie a sociálna situácia študentov
Sociálne odlúčenie, stres zo skúšok a neistota z neznámeho prostredia sú všetko faktory, ktoré robia z vysokoškolákov rizikovú skupinu, čo sa týka ich duševného zdravia. Študent, ktorý prežíva depresie alebo úzkosť, sa nedokáže potom sústrediť na štúdium. Podľa prieskumu len niečo vyše 16% študentov dostalo informáciu o tom, kde môžu vyhľadať psychologickú pomoc. Viaceré vysoké školy, už majú zriadené svoje vlastné centrá podpory, ktoré robia aktivity za účelom prevencie a pomoci študentom, ktorí to potrebujú. Ak aj pracovisko nemá vlastné kapacity, stále je možnosť odkázať študentov na mnohé iné organizácie, ktoré túto službou robia aj virtuálne (Liga za duševné zdravie, IPčko). Základom pre vysokú školu je informovať o týchto možnostiach. Náš prieskum ukázal, že zopár študentov aktívne vyhľadávalo informácie, ale na stránkach školy nenašli žiadne nápomocné informácie. Prvým krokom prevencie a pomoci je informovanosť študentov.
Pandémia COVID-19 sa odzrkadlila nielen na duševnom zdraví študentov, ale tiež na ich sociálnej situácii. Podľa prieskumu ŠRVŠ prišli o príjem samotní študenti alebo ich rodinní príslušníci. V konečnom dôsledku, necelá štvrtina študentov sa v prieskume vyjadrila, že budú potrebovať finančnú pomoc, aby mohli pokračovať v štúdiu. Úlohou vysokej školy v tejto situácii je informovať študentov o možnostiach finančnej pomoci a kde je to možné, pomôcť študentom s administratívou jednotlivých žiadostí (napr. aj digitalizáciou týchto procesov). Prvou možnosťou je využiť štátom ponúkané nástroje sociálnej podpory, konkrétne sociálne štipendium a pôžičku z Fondu na podporu vzdelávania (https://www.fnpv.sk/). Okrem týchto má študent taktiež možnosť využiť služby komerčných bánk. Avšak je nevyhnutné upozorniť študentov na možné dôsledky tohto kroku. V neposlednom rade, existuje ešte jedna možnosť, a síce rôzne štipendiá. I keď štipendiá majú dopad na vlastné zdroje vysokej školy, je využitie týchto zdrojov v súčasnej mimoriadnej situácií skutočne potrebné. V opačnom prípade by na túto krízu najviac doplatili študenti zo sociálne slabších pomerov, teda o zisku titulov by rozhodovali peniaze, nie schopnosti a vedomosti.
Sumár odporúčaní:
- Študenti poznajú možnosti psychologickej pomoci, vysoká škola aktívne informuje o týchto možnostiach.
- Študenti poznajú možnosti sociálne podpory z verejných, súkromných ako aj vnútorných zdrojov.
- Študenti nemajú problémy s administráciou žiadostí o pomoc, vysoká škola im asistuje a cez rôzne kroky uľahčuje celý proces.
- Vysoké školy aktívne pomáhajú študentom zo sociálne slabšieho prostredia.
6. Rizikové správanie študentov
Najväčšie riziko nekontrolovateľného šírenia vírusu priamo ani nesúvisí so štúdium ako takým, ale s inými aktivitami, ktoré študenti vykonávajú. Okrem štúdia mnohí pracujú, stretávajú sa s inými ľuďmi, cestujú naprieč Slovenskom za rodinou a organizujú rôzne akcie. Už len cesta MHD do školy z internátu je riziko na šírenie naprieč fakultami a vysokými školami. Aj napriek zákazom a odporúčaniam, môžeme očakávať, že študenti nie vždy budú akceptovať tieto nariadenia. Musíme zobrať do úvahy šírenie dezinformácii naprieč celou populáciou, istú dávku nedôvery voči autoritám a chuť vrátiť život do starých pomerov pred pandémiou, ktoré spôsobia istú rebéliu na strane niektorých študentov. Na druhej strane treba upozorniť, že nie všetci čo sa budú správať rizikovo, to robia z roztopaše. Mnohí budú postavení pred možnosť udržať si prácu alebo sa postarať o svoju rodinu.
Z týchto dôvodov si bude musieť aj každá vysoká škola určiť ako postupovať v týchto rôznych prípadoch a limitovať rizikové správanie študentov. Zo strany ŠRVŠ bude prebiehať informačná kampaň, v ktorej chceme vyzvať študentov na opatrnosť. Ale aj takéto aktivity budú mať len limitovaný efekt, hlavne ak študenti potrebujú príjem a sú ochotní pre neho riskovať aj zdravie. V týchto prípadoch môžu školy vyvíjať vlastné aktivity hlavne v oblasti osvety a testovania.
Sumár odporúčaní:
- Niektorí študenti sa budú správať rizikovo, treba im jasne vysvetliť risk s tým spojený a dôsledok na ich štúdium.
- Niektorí študenti naozaj potrebujú príjem alebo cestovať za rodinou, treba rozlišovať dôvody na rizikové správanie.
- Vysoké školy musia šíriť osvetu, vyvracať dezinformácie a prípadne aj aktívne testovať študentov.
7. Vysoké školy ako aktér pri riešení krízy
Leto 2020 nebolo šetrné k vysokým školám, škandály čelných politických predstaviteľov poškvrnili meno a podkopali dôveru voči akademickej obci. Táto kríza ponúka vysokým školám jedinečnú príležitosť vybudovať stratenú dôveru späť. Verejnosť ako aj štát hľadajú odborných partnerov, ktorí napomôžu k riešeniu krízy v rôznych aspektoch. Nejde predsa len o medicínsky problém, ale o problém ktorý presahuje hádam do každej výskumnej oblasti. Vysoké školy a jej študenti majú viacero možností ako byť aktér pri riešení krízy:
- Dobrovoľníctvo, ktoré sa študentom ráta do praxe (pomoc medikov v nemocniciach, atď.)
- Tvorivá činnosť výskumných tímov, študentov a jednotlivcov priamo reaguje na súčasne potreby. Napríklad v zadaní záverečných prác bude určené, že študent by mal brať pri svojom výskume ohľad aj na súčasné celospoločenské problémy.
- Vedecké a odborné konferencie, ktoré budú hľadať odpovede jednotlivých oblastí na súčasnú krízu.
Všetky tieto aktivity, ale treba aktívne komunikovať na verejnosti. Jedine tak sa verejná debata stane viac odborná a založená na vedeckých poznatkoch. Vysokým školám sa naskytla jedinečná šanca zvýšiť dôveru ku vzdelaniu, výskumu, titulu a vysokým školám ako takým. Toto nie je altruistická snaha pomôcť, ide najmä o naplnenie poslania vedeckých inštitúcii, ktoré sa snažia riešiť celospoločenské problémy a v tom duchu aj vzdelávať svojich študentov.
Sumár odporúčaní:
- Zahrnutie súčasnej krízy do tvorivej činnosti vedeckých pracovníkov, ale aj študentov.
- Strategická komunikácia nadobudnutých poznatkov o súčasných problémoch.
- Budovanie dôvery voči vzdelávaniu, vede a výskumu na Slovensku.