Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) spoločne s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR), Slovenskou akreditačnou agentúrou pre vysoké školstvo (SAAVŠ) a so študentami zastúpenými Študentskou radou vysokých škôl (ŠRVŠ) vyzývajú ministerstvo financií, aby navýšilo financie pre verejné vysoké školy (VŠ) alokované zo štátneho rozpočtu na najbližšie roky. Práve adekvátne ohodnotenie môže byť podľa nich pre školy kľúčovým motivujúcim faktorom na zvyšovanie ich kvality.
Novela vysokoškolského zákona prijatá v minulom roku bola jedným z ďalších systémových opatrení k zlepšeniu kvality vysokého školstva (po zmene systému akreditácie, zavedení periodického hodnotenia tvorivej činnosti na báze peer-review a pod.). Pozitívne možno vnímať predovšetkým dve zmeny, a to nastavenie fungovania správnych rád VŠ a zmenu ich financovania, vrátane zavedenia nového nástroja – tzv. výkonnostných zmlúv, ktorý je tiež dôležitým komponentom v Pláne obnovy odolnosti SR. Zmluvy by mali školy motivovať k cielenému a plánovanému zvyšovaniu ich kvality, podporiť ich diverzifikáciu na základe ich silných stránok a potenciálu rozvoja, a tiež zohľadňovať konkrétne výsledky ich činnosti v podobe miery uplatniteľnosti ich absolventov, excelentnosti výskumu či prínosu pre región, v ktorom pôsobia. Práve od „výsledkov“, ktoré jednotlivé školy dosiahnu nad rámec doterajšieho plnenia zákonných úloh, by sa mal následne odvíjať objem financií, ktoré z rozpočtu získajú.
Aktuálne je v legislatívnom procese Dlhodobý zámer vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti pre oblasť vysokých škôl na roky 2023 – 2028, ktorý je jednou zo zákonných podmienok pre zavedenie výkonnostných zmlúv. Ministerstvo školstva pritom navrhuje, aby sa na tieto výkonnostné zmluvy navýšili zdroje o 10 %, keďže ide o pilotné zavedenie tohto nástroja, pričom takýto postup je v súlade s odporúčaním OECD pre Slovensko, a tiež v súlade s praxou v iných krajinách, kde sa tento nástroj zavádzal. Navyše, ak by nedošlo k navýšeniu rozpočtu na tento účel v plnej miere, prehĺbi sa podfinancovanie slovenského vysokého školstva – podľa ostatných štatistík OECD z roku 2019 Slovensko dávalo v prepočte na študenta a paritu kúpnej sily len 68 % priemeru krajín OECD, pričom Česká republika, kam odchádza z našej krajiny najviac absolventov stredných škôl, je na 96 % (zároveň je potrebné podotknúť, že zásahom ministerstva financií došlo ešte v rokoch 2020 a 2021 ku škrtom vo financovaní slovenského vysokého školstva, a preto je pravdepodobné, že sa ukazovateľ ešte znížil). Práve z tohto dôvodu žiadajú zamestnávatelia združení v RÚZ spoločne s MŠVVaŠ SR, SAAVŠ a ŠRVŠ navýšiť percento v štruktúre rozpisu štátnej dotácie minimálne do výšky požiadavky ministerstva školstva, teda o 10 % na výkonnostné zmluvy nad rámec súčasného rozpočtu a plánované navýšenia o valorizácie platov, čo by predstavovalo sumu 67 miliónov eur. RÚZ však navyše odporúča na výkonnostné zmluvy vyčleniť celkovo 20 %, pričom 10 % by malo byť v rámci existujúceho plánovaného rozpočtu vysokých škôl a dodatočných 10 % jeho navýšením od roku 2024.
Zamestnávatelia pritom dlhodobo upozorňujú na zlý stav vysokého školstva. Problémom je podľa nich nielen podfinancovanie, no najmä nízka efektivita využívania finančných zdrojov. Navýšenie finančných prostriedkov pre VŠ, ktoré požadujú, by sa pritom realizovalo práve cez výkonnostné zmluvy, a bolo by naviazané na plnenie konkrétnych merateľných ukazovateľov. „Slovenské vysoké školy buď motivujeme k postupnému zvyšovaniu kvality, alebo ich môžeme rovno zatvoriť. Faktom totiž je, že bez kvalitných vysokých škôl a kvalitne pripravených absolventov našu krajinu nečaká pekná budúcnosť. Z tohto dôvodu považujeme za kľúčové bezodkladne realizovať ďalšie potrebné reformy a zároveň navýšiť finančné zdroje“, zdôrazňuje 1. viceprezident RÚZ, Mário Lelovský.
S aktuálnym stavom slovenského školstva nie sú spokojní ani študenti. Naša krajina totiž dlhodobo pociťuje masívny odlev mozgov, v pomere k počtu obyvateľov jeden z najväčších v EÚ. Približne každý piaty slovenský vysokoškolák dnes študuje na univerzite v zahraničí, väčší podiel študentov v zahraničí než Slovensko má spomedzi krajín EÚ len Luxembursko. „Študenti a študentky si pod zvýšením kvality vysokých škôl predstavujú predovšetkým zvýšenie komfortu v podobe vynovených priestorov a učební, proštudentský prístup, moderné vybavenie, nové inovatívne odbory a vynovenie ubytovacích zariadení – ani jednu z týchto požiadaviek nie je možné naplniť bez navýšenia finančných zdrojov. Nestačí nám formálna deklarácia zvýšenej kvality vysokoškolského vzdelávania, chceme tieto zmeny vidieť aj v praxi,“ vysvetľuje predsedníčka ŠRVŠ, Zuzana Hozlárová.
Ministerstvo školstva dlhodobým zámerom nadväzuje na reformy vo vysokom školstve, ktoré boli zrealizované v posledných rokoch. Zároveň sa zameriava, rešpektujúc autonómiu vysokých škôl, primárne na podporu kvality, otvorenosti a dostupnosti vysokoškolského prostredia, ako aj na vytváranie podmienok pre jeho rozvoj a zvyšovanie konkurencieschopnosti v medzinárodnom meradle. „Aby mali slovenské vysoké školy kvalitu porovnateľnú so zahraničím, je potrebné realizovať ďalšie systémové reformy. Bez navýšenia finančných prostriedkov je však výrazný posun smerom ku kvalite len
ťažko predstaviteľný,“ konštatuje Michal Fedák, štátny tajomník MŠVVaŠ SR.
VŠ sa už podrobili zavedeniu vnútorného riadenia kvality vzdelávania a v súčasnosti prebieha externé posudzovanie týchto interných systémov kvality jednotlivých škôl. Postupuje sa do hĺbky podľa európskych štandardov po vzore zahraničných krajín. „Posudzovatelia Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo navštívili už 17 z 33 vysokých škôl. Každú školu pritom posudzujú individuálne a pripravujú každej osobitne konkrétne a cielené odporúčania na zlepšenie kvality poskytovaného vzdelávania. Účinnosti týchto opatrení na zlepšenie však bráni silné podfinancovanie. V tejto fáze reforiem vysokých škôl sa okrem konkrétnych odporúčaní pre zvýšenie kvality vzdelávania už vyžaduje aj navýšenie financovania,“ vysvetľuje Robert Redhammer, predseda výkonnej rady SAAVŠ.
Zamestnávatelia združení v RÚZ preto spoločne s MŠVVaŠ SR, SAAVŠ a so študentami zastúpenými ŠRVŠ otvorene vyzývajú ministerstvo financií, aby navýšilo financie pre VŠ alokované zo štátneho rozpočtu na najbližšie roky. „Vzdelávanie je alfou a omegou všetkého – dnes, historicky po prvý raz, stojí na jednej strane verejný a súkromná sektor, ale aj študenti a časť akademickej obce – všetci si uvedomujeme, že pokiaľ školstvo nemotivujeme a nevytvoríme z neho oblasť, ktorá bude mať konečne dostatok zdrojov na svoj rozvoj, len ťažko budeme môcť hovoriť o zvyšovaní kvality jednotlivých škôl, pedagógov a študijných
odborov. Len ťažko mladých ľudí presvedčíme o tom, že zostať študovať a pracovať na Slovensku má význam, a bez mladých talentov a kvalifikovaných ľudí zase len ťažko zabezpečíme prosperitu domáceho hospodárstva a rast životnej úrovne nášho obyvateľstva. Pevne veríme, že závažnosť situácie si
uvedomujú všetci kompetentní, a že navýšením prostriedkov prispejú k záchrane a obnove slovenského vzdelávacieho systému“, konštatujú zúčastnené organizácie
