Vo vysokoškolskom prostredí sa o kvalite vzdelávania hovorí v uplynulých mesiacoch čoraz viac. Chceme dosiahnuť, aby vysoké školstvo na Slovensku bolo konkurencieschopné, aby ukončené vzdelanie malo svoju váhu, no bez kvalitných absolventov stredných (a predtým základných) škôl je to prakticky nemožné! Myslíme si, že základom a zárukou kvality vzdelávania sú práve učitelia. Chceme dosiahnuť, aby naša spoločnosť bola vedomostná, no práve základné piliere vedomostnej spoločnosti si vážime najmenej.
Študentská rada vysokých škôl poukazovala v uplynulých mesiacoch na dlhodobý úpadok školstva na Slovensku, na dlhodobý nedostatok finančných prostriedkov, a hlavne na chýbajúci politický a spoločenský konsenzus. Bojujeme za prioritné postavenie školstva, no slovo priorita, žiaľ, stratilo váhu. Spolu so slovným spojením “systémové riešenie“ sa stali opakovanou mantrou, súčasťou slovníčka povrchnej politickej komunikácie, ale zostali bez obsahu. Preto Študentská rada vysokých škôl plne podporuje všetky aktivity, ktoré majú viesť k naplneniu dlhodobých sľubov, ktoré majú zmeniť marginalizujúce sa postavenie pedagógov v spoločnosti a aktivít, ktoré bojujú za prioritné postavenie školstva.
Nie sú to len učitelia základných a stredných škôl, ale aj vysokoškolskí pedagógovia, ktorým chýba náležité finančné a spoločenské uznanie. Chápeme, že sú z dlhodobo nesplnených sľubov unavení. Chápeme ich rozhorčenie, a nespokojnosť. Otázka kvality a prioritného postavenia školstva je vec verejná. Ako taká je teda vec výsostne politická. Nemôže však byť otázkou straníckeho politikárčenia a politickej marketingovej komunikácie, ale zásadnou témou celého politického spektra, celej spoločnosti. Úpadok školstva je dlhodobý proces, týka sa práce všetkých doterajších vládnych zoskupení. Je viac než zrejmé, že čoraz dôraznejšie vystúpenia naprieč školským prostredím sú oprávneným základom na spoločnú diskusiu najviac povolaných, ktorej výsledkom nebude identifikácia problémov, ale konkrétne návrhy ich riešenia. Preto žiadame ministra školstva, aby pedagógov neobviňoval z politikárčenia, ale aby na ich opodstatnené požiadavky reagoval vecne a postavil sa k prejavom ich nespokojnosti zodpovedne, ako úradujúci člen vlády.
