Vyhlásenie Študentskej rady vysokých škôl k 17. novembru

Drahí priatelia, študenti slovenských vysokých škôl,
dnes je ten významný deň pre nás všetkých: Medzinárodný deň študentstva. Tento deň je v našej krajine štátnym sviatkom – dňom boja za slobodu a demokraciu. Našej spoločnosti pripomína, že ľudské práva a slobody, ktoré dnes máme nie sú samozrejmosťou. Vďačíme za to odvahe, odhodlaniu a vytrvalosti našich rodičov, či starých rodičov.

Pri tejto príležitosti si pripomeňme udalosti, ktoré určili, že práve dnešný deň nesie také vznešené prívlastky. Pred 76 rokmi, v deň výročia vzniku Československej republiky sa v Prahe uskutočnila demonštrácia proti okupácii čiech a moravy nacistickými vojskami, počas tejto demonštrácie násilne zahynul študent Lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe Jan Opletal. Dva dni po jeho pohrebe, 17. Novembra 1939, československí študenti zorganizovali ďalšiu demonštráciu, ktorou dali najavo nesúhlas s okupáciou a pripomínali si pamiatku zosnulého študenta J. Opletala. Nacisti v reakcii na tento odvážny prejav solidarity a nesúhlasu s útlakom popravili 9 študentov a funkcionárov študentských organizácií, vyše 1200 študentov deportovali do koncentračného tábora Sachsenhausen a zatvorili všetky české univerzity. V roku 1941 bol 17. November vyhlásený Medzinárodným zväzom študentstva za Medzinárodný deň študentstva.
50 rokov po tomto hrdinskom čine československých študentov sa v našej krajine odohrali najväčšie spoločensko – politické udalosti druhej polovice 20. storočia. Príbeh Nežnej revolúcie všetci poznáme, ale pre nás študentov je zaujímavý fakt, že deň pred týmto historickým míľnikom vyšlo do ulíc 300 študentov v Bratislave a zhromaždili sa na Mierovom námestí. Žiadali väčšiu slobodu v školstve, prístup ku vzdelaniu pre všetkých či dialóg o zmenách v školstve. 17. Novembra 1989 ich nasledovali študenti v Prahe, ktorí sa zišli aby si pripomenuli pamiatku Jana Opletala, zatvorenie českých univerzít, barbarskú snahu o likvidáciu elity okupovaného národa a súčasne protestovali proti komunistickému režimu.
Ako nás učia dejiny, študenti boli vždy dôležitou súčasťou spoločnosti, stáli na počiatku potrebných zmien a nebáli sa otvorene vyjadriť svoje názory. Boli odhodlaní bojovať za slobodu a proti útlaku či násiliu. Pokojným a nenásilným spôsobom ukázali svoju silu a jednotu. Vďaka tomu má dnes každý možnosť získať vzdelanie. Vďačíme im za to, že dnes môžeme študovať to, čo si slobodne zvolíme a na čo máme predpoklady a schopnosti. Nikto nám do tejto možnosti voľby nemá právo zasahovať. Pre našich rodičov to bol iba sen, pre nás je to dnes samozrejmosť.
Položme si teda zásadnú otázku: Aký vplyv máme my – študenti dnes v spoločnosti? Dokážeme byť kľúčovým aktérom potrebných spoločenských zmien? Sme dostatočne odvážni a odhodlaní presadzovať požiadavky modernej doby?
Uvedomme si našu morálnu povinnosť pokračovať v tom, čo začali naši predchodcovia. Nadviažme na ich úsilie. Stoja pred nami nové výzvy, stretávame sa s úpadkom vysokoškolského vzdelávania. Znižuje sa jeho kvalita, vzdelanie sa stáva tovarom, ktorý sa bohužiaľ dá obstarať aj bez vytrvalého úsilia, tvorivého bádania a primeranej intelektuálnej námahy. Naše univerzity sú nedostatočne materiálne zabezpečené, naši učitelia neadekvátne ohodnotení a slabo motivovaní. Ako teda môžu čo najlepšie vzdelávať a formovať budúce generácie?
Naša spoločnosť a ekonomika potrebujú vzdelaných, kreatívnych, aktívnych mladých ľudí, ktorí budú rozvíjať potenciál tejto krajiny v záujme pokroku a trvale udržateľného rozvoja, a to v duchu hodnôt slobody a demokracie. Tento cieľ však nedosiahneme bez toho, aby kvalitné školstvo bolo témou č. 1 v našej spoločnosti, len tak môžeme naštartovať zmenu k lepšiemu. My študenti musíme byť hybnou silou v presadzovaní tohto cieľa, pretože sme budúcnosťou Slovenska. Tá budúcnosť je o nás a pre nás, nedovoľme aby sa o nej rozhodovalo bez nás. Prijmime túto výzvu, urobme všetko pre to, aby sme my a naše deti mali právo nielen na vzdelanie, ale právo na kvalitné vzdelanie zodpovedajúce požiadavkám súčasnosti a budúcnosti.